Pokračujeme v čítaní 6. kapitoly Jánovho evanjelia, ktorej témou je „chlieb života“ alebo – v rámci knihy – Ježiš a židovské veľkonočné sviatky. Rozprávanie začalo pred týždňom a to opisom zázračného rozmnoženia chlebov a rýb na brehu Galilejského mora. (v. 1-15) Po ňom v noci nasledoval zázrak, pri ktorom Ježiš cez more prešiel. (v.16-21) Ten liturgia vynecháva. Oproti zázraku s chlebmi a rybami sa tak mení čas i miesto. Je druhý deň a Ježiš sa s učeníkmi nachádza v Kafarnaumskej synagóge (viď. v. 59). Tu sa odohráva reč, alebo lepšie povedané dialóg o (eucharistickom) chlebe z neba.
Z Evanjelia podľa Jána (6,24-35):
Zástup zbadal, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci. Preto aj oni nastúpili na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša. Keď ho na druhom brehu mora našli, povedali mu: „Rabbi, kedy si sem prišiel?“
Ježiš im odpovedal: „Veru, veru, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa. Nezháňajte sa za pominuteľným pokrmom, ale za pokrmom, ktorý ostáva pre večný život, a ten vám dá Syn človeka. Lebo jeho označil Otec, Boh, svojou pečaťou.“ Povedali mu: „Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?“
Ježiš im odpovedal: „Boží skutok je veriť v toho, ktorého on poslal.“
Povedali mu: „Aké znamenie urobíš, aby sme videli a uverili ti? Čo urobíš? Naši otcovia na púšti jedli mannu, ako je napísané: ‚Dal im jesť chlieb z neba.‘“
Ježiš im odvetil: „Veru, veru, hovorím vám: Nie Mojžiš vám dal chlieb z neba, ale môj Otec vám dáva pravý chlieb z neba. Lebo Boží chlieb je ten, ktorý zostúpil z neba a dáva svetu život.“
Povedali mu: „Pane, vždy nám dávaj taký chlieb.“
Ježiš im povedal: „Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť.“