V čítaní Lukášovho evanjelia preskakujeme obsah veľkosti jednej kapitoly. Pred týždňom sme načali kapitulu 11 a dnes skáčeme do prvej polovici tej dvanástej. Dôvodom je, že nedeľná liturgia sa zameriava na to, aby z Lukáša ponúkla hlavne to, čo je pre neho špecifické. Platí tomu tak aj teraz, lebo pred sebou máme obsah, ktorý sa nenachádza v nijakej inej kánonickej knihe evanjelia.

Z evanjelia podľa Lukáša (12, 13-21)

Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“
On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“
A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“
A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘
Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘
Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“