Epištola tohtoročnej druhej adventnej nedele je vzatá z Druhého Petrovho listu. Väčšina biblistov ho považuje za chronologicky jeden z najmladších, ak nie najmladší spis Nového zákona. Datácia jeho vzniku sa niektorými určuje až do začiatku 2. storočia. Ak by sme to prijali, tak boli jeho prvotnými adresátmi kresťania minimálne už druhej alebo tretej generácie. Nikto z nich sa tak nemohol naživo stretnúť už ani s Ježovými apoštolmi. Ich problémy sa oproti ich predchodcom posunuli iným smerom. Typickou črtou skoršej generácie bolo napríklad presvedčenie o skorom Ježišovom návrate na svet. Tí po nich už vedeli, že sa tak nestalo. A práve touto otázkou sa zaoberá aj náš úryvok.
Z Druhého listu apoštola Petra (3, 8-14):
Toto jedno nech vám je, milovaní, zjavné: že u Pána je jeden deň ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká s prisľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká; on je len trpezlivý s vami a nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. Pánov deň príde ako zlodej. A vtedy sa nebesia s rachotom pominú, živly sa páľavou rozplynú, aj zem i diela, ktoré sú na nej.
A keď sa toto všetko má tak rozplynúť, ako sväto a nábožne musíte žiť vy, čo očakávate túžobne príchod Božieho dňa, pre ktorý sa nebesia páľavou rozplynú a živly sa v ohni roztopia! Podľa jeho prísľubu očakávame nové nebo a novú zem, na ktorých prebýva spravodlivosť.
Preto, milovaní, keď toto očakávate, usilujte sa, aby vás našiel nepoškvrnených a bez úhony, v pokoji.