Ak by sme si na základe Pavlových listov mali vybrať cirkevné obce, s ktorými mal najlepšie vzťahy, tak medzi prvé dve by určite patrili kresťania zo Solúna a Filíp. Im adresované autentické listy (1 Sol, Flp) v sebe totiž obsahujú množstvo znakov Pavlovej osobitej náklonnosti. Vyplýva to z toho, že práve na týchto pomyselných poliach, kde sám Apoštol zasial semená evanjelia, bolo vidieť už za jeho života mimoriadnu hojnosť plodov. Pozorné čítanie dotyčnej korešpondencie nám poskytuje vedomosť, že Pavol o nich dostával veľa pozitívnej spätnej väzby. A neostalo iba pri otázke zachovávania viery. Obidva mestá patrili do územia historického Macedónska, a tak sa určite aj na ne vzťahovala Pavlova pochvala za štedrosť pri finančnej zbierke pre chudobných kresťanov v Jeruzaleme (2 Kor 8,1-3). Pri kresťanoch z Filíp je navyše výslovnejšie zmienené, že materiálne prispievali aj na náklady Pavlovej misijnej činnosti (Flp 4,15. 16). A práve úryvky z týchto dvoch listov nás sprevádzajú aj prvými troma tohtoročnými adventnými nedeľami. Po pasáži z Prevej epištoly Solúnčanom teda prechádzame k slovám pre Filipanov.
Z listu Filipanom (1, 4-6. 8-11):
Bratia, vždy, v každej svojej modlitbe s radosťou prosím za vás všetkých, za vašu účasť na evanjeliu od prvého dňa až doteraz. A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.
Boh mi je svedok, ako po vás všetkých túžim srdcom Krista Ježiša. A modlím sa za to, aby vaša láska čoraz viac rástla v pravom poznaní a vo všestrannom chápaní, aby ste vedeli rozoznať, čo je lepšie, a aby ste boli čistí a bez hany pre Kristov deň, plní ovocia spravodlivosti, ktoré je skrze Ježiša Krista na Božiu slávu a chválu.