Vianočné obdobie, ktoré sa končí nedeľou Krstu Pána, strieda v súčasnej latinskej katolíckej tradícii prvá, kratšia časť takzvaného obdobia „cez rok“. Bude trvať až do Pôstu. Čo sa týka nedeľnej bohoslužby slova, je toto obdobie typické tým, že sa v ňom v trojročnom cykle postupne číta niektoré zo synoptických evanjelií. No túto nedeľu sa ešte obzrieme za momentom Ježišovho verejného vystúpenia a to v Jánovom podaní. Samotné centrálne evanjelium pre jednotlivý cyklus zaznieva prvýkrát vždy až na 3. nedeľu „cez rok“. Dnes tak budeme opäť počuť o Ježišovom krste, ale inak. Štvrté evanjelium neobsahuje opis udalostí okolo momentu, keď bol Ježiš ponorený do vôd rieky Jordán. Text sa zastavuje v scéne, keď sa k Jánovi Krstiteľovi Kristus ešte len približuje. Zvyšok čítania potom už zaberá Jánova priama reč, v ktorej vyznáva, čo sa pri krste stalo a odhaľuje Ježiša ako „Božieho baránka, ktorý sníma hriechy sveta“. (Jn 1, 29-34) Ako starozákonný predobraz k tomu liturgia pridáva text z druhej piesne o Pánovom služobníkovi z knihy proroka Izaiáša (Iz 49, 3. 5-6). Obraz Ježiša ako nástroja spásy pre všetkých je ďalej stmelený Žalmom 40.
Žalm 40, 2. 4ab. 7-10
Čakal som, čakal na Pána
a on sa ku mne sklonil.
Do úst mi vložil pieseň novú,
chválospev nášmu Bohu.
Obety a dary si nepraješ,
lež uši si mi otvoril.
Nežiadaš žertvu ani obetu zmierenia,
preto som povedal: „Hľa prichádzam.
Vo zvitku knihy je napísané o mne,
že mám plniť tvoju vôľu.
A to chcem, Bože môj,
hlboko v srdci mám tvoj zákon.“
Ohlasujem tvoju spravodlivosť
vo veľkom zhromaždení;
svojim perám hovoriť nebránim,
Pane, ty to vieš.