Druhý list Timotejovi spolu s Prvým listom Timotejovi a Listom Títovi sa zvyknú označovať ako Pastorálne listy. Tieto listy majú spoločné nie len to, že sú adresované jednotlivcom, Pavlovým spolupracovníkom, ktorí sú teraz na čele prvých cirkevných obcí, ale zdieľajú aj mnohé témy a štýl. Mnohí zdôrazňujú, že na ich dobré pochopenie je dôležité čítať ich spolu. Ich dôležitou témou je usporiadanie života a štruktúra cirkevných spoločenstiev; preto aj prívlastok „pastorálne“. Hoci prevláda názor, že nejde o autentické Pavlove listy, predsa len sa stále o tom vedú živé debaty. Keďže tu nie je priestor na ponorenie sa do týchto diskusií, budem v tomto krátkom zamyslení, pre zjednodušenie, označovať Pavla ako autora týchto riadkov.
V prvej polovici verša, ktorú liturgia vynecháva, Pavol najprv vyzýva svojho adresáta, aby sa nehanbil za evanjelium a za neho samého, keďže sa označuje za väzňa pre toto ohlasovanie. Hanba a sláva boli dôležitými témami tej doby. Bolo populárne a príťažlivé získavať si slávu a chválu od ľudí rôznymi hrdinskými činmi, vo vojenskom alebo aj v športovom zápolení. Ohlasovanie evanjelia o Ježišovi Kristovi však prinášalo mnohé strasti, ktoré na prvý pohľad akoby prinášali len hanbu z pohľadu vtedajšej spoločnosti. …
Z Druhého listu Timotejovi (1,8b-10):
(8b) [Milovaný,] trp spolu so mnou za evanjelium, posilňovaný mocou Boha. (9) On nás spasil a povolal svätým povolaním, nie pre naše skutky, ale zo svojho rozhodnutia a milosti, ktorú sme dostali v Kristovi Ježišovi pred večnými vekmi. (10) No známou sa stala až teraz, keď sa zjavil náš Spasiteľ Ježiš Kristus. On zničil smrť a zjavil život a nesmrteľnosť evanjeliom.