Liturgia nám počas pôstnych nedieľ priam „evolučne“ predstavuje, ako sa vyvíjal vzťah medzi Bohom a ľudstvom do príchodu Krista. Prví ľudia zlyhali. Ich potomkovia na tom neboli o nič lepšie. Nepomohla ani potopa. Preto to trpezlivý Boh skúsil odznova, dôkladne a pomaly. Cez jedného muža a jeho rodinu.

Boh prehovára k Abramovi. Ten sa momentálne nachádza v Harane v hornej Mezopotámii, kam ho priviedol jeho otec Táre. Rodiskom ich celej rodiny bol Ur v dolnej Mezopotámii. No až teraz prichádza zásah „zhora“. Táre je po smrti a Boh vyzýva nového šejka klanu, aby sa pohol ďalej. Je zaujímavé, že Boh Abramovi neskôr vyjaví (Gn 15,7), že bol už za prvou fázou jeho putovania. Teraz však poveruje patriarchu priamo. Nepriame pôsobenie na jeho predkov sa menia na zjavné. Božia neosobná prozreteľnosť teraz vyžaduje osobný vzťah s jej pôvodcom.

Už v prvej vete príkaz opisuje, akú cenu bude mať poslušnosť Pánovi. Abram musí zanechať stabilitu a istoty. Trvalo roky kým prijal novú vlasť a teraz ju m á znova vymeniť za inú. Opustenie rodiny a rodu navyše naznačuje, že toto povolanie nevypočujú všetci z jeho okolia. Je určené iba jemu a jeho rodine. Plán, ktorý s ním má Pán začal bez jeho vedomia dávno a ešte sa nenaplnil. Teraz však vyžaduje priamu odpoveď slobodnej vôle. Božím cieľom je, aby sa postupne stal pre Abrama najdôležitejšou osobou v jeho živote. A tento vzťah potom odovzdal svojim potomkom. Tou prvou „materiálnou návnadou“ je nová krajina.

Boh však nechce slepú dôveru. Uisťuje Abrama svojim požehnaním, početným potomstvom a slávou. Všetko to poukazuje do ďalekej budúcnosti. Ba priam za predstavivosť toho, ku ktorému sa ako k svojmu duchovnému otcovi dnes hlási polovica ľudstva. To všetko začalo odpoveďou jednotlivca na Božiu ponuku.

Pred čitateľom teda stojí muž s neplodnou manželkou, ktorému Boh sľubuje to, čo si vlastnými silami nedokáže zabezpečiť. Ochranu a potomstvo. Požehnaním, ktoré sa bude prenášať len na tých, ktorí budú mať k tomu mužovi pozitívny postoj. A Abram odpovie. Jeho odpoveď je vyjadrená vykročením do neznáma. Začína obdobie skúsenosti s Bohom.

Táto skúsenosť sa nám cez stáročia dostala až k nám. No pred nami nestojí iba príbeh a nasledovaniahodný príklad. Biblické posolstvo v sebe obsahuje pozvánku pre vstup do rovnakej skúsenosti a vzťahu.

Lukáš Durkaj, PhD.

Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojich príbuzných a z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ a požehnám ťa, oslávim tvoje meno a budeš požehnaním.
Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať. V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme.“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán.
(Gn 12, 1-4a)