Úryvok z Prvého Petrovho listu je takmer z jeho samotného úvodu. Našim veršom predchádza len oslovenie adresátov. Autor listu sa prihovára kresťanom žijúcim v severozápadnej časti Malej Ázie. Hneď od samého začiatku upriamuje pozornosť svojich adresátov na večný život po smrti. Odhaľuje im väčší rozmer ich existencie než je len realita tohto pozemského života. Hneď na úvod ich totiž oslovuje ako παρεπιδήμοι [parepidemoi]. Toto prídavné meno označuje toho, kto len dočasne prebýva na nejakom mieste, alebo toho, kto ako cudzinec prebýva na nejakom inom území, než je jeho skutočná vlasť. Môžeme si všimnúť, že ono grécke slovo má základ v slovese ἐπιδημέω [epidemeo], ktoré znamená „zdržiavať sa na nejakom mieste ako cudzinec alebo návštevník“, a už asi správne tušíte, že od neho je odvodené aj podstatné meno ἐπιδημία [epidemia], tak veľmi skloňované v týchto dňoch. Ono podstatné meno vyjadruje stav prebývania na nejakom mieste, mohli by sme povedať „pobyt“. Vychádzajúc z už spomenutého slovesa ide o označenie skôr dočasného pobytu a silne dúfame, že to bude platiť aj o súčasnej epidémii. …
Z Prvého listu svätého apoštola Petra (1,3-9):
(3) Nech je zvelebený Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista, ktorý nás vo svojom veľkom milosrdenstve vzkriesením Ježiša Krista z mŕtvych znovuzrodil pre živú nádej, (4) pre neporušiteľné, nepoškvrnené a nevädnúce dedičstvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. (5) Vás Božia moc vierou chráni pre spásu, ktorá je pripravená zjaviť sa v poslednom čase. (6) Preto sa radujete, hoci sa teraz, ak treba, trochu aj rmútite pre rozličné skúšky, (7) aby vám vaša vyskúšaná viera, omnoho vzácnejšia ako pominuteľné zlato, ktoré sa tiež skúša ohňom, bola na chválu, slávu a česť vtedy, keď sa zjaví Ježiš Kristus. (8) Vy ho milujete, hoci ste ho nevideli. Ani teraz ho nevidíte, ale veríte a jasáte nevýslovnou radosťou, plnou slávy, (9) že dosahujete cieľ svojej viery – spásu duší.