Tohtoročné veľkonočné obdobie budeme v nedele čítať z Prvého Jánovho listu. Ide o spis, ktorý odborníci zaradzujú medzi takzvanú jánovskú literatúru v Novom zákone. Tradične sem patria aj ostatné dva listy, evanjelium a Apokalypsa. To čo ich spája je, že už staroveká Cirkev za ich autora považovala apoštola Jána. Okrem Apokalypsy sa však nikde autor nepredstavuje pod týmto menom. Oveľa silnejšie puto však spočíva v používaní podobných tém, obrazov a vzletný teologizujúci štýl podania. Moderný pohľad preto dnes tvrdí, že hoci každý spis vznikol osobitne v inom čase a podmienkach, pravdepodobne všetky majú pôvod v rovnakej kresťanskej komunite. Tá síce nemala dlhé trvanie, ale jej učenie malo taký silný vplyv a autoritu, že jej písomná pozostalosť našla pevné miesto medzi kánonickými knihami Biblie.
Z prvého listu apoštola Jána (5, 1-6):
Milovaní, každý, kto verí, že Ježiš je Kristus, narodil sa z Boha. A každý, kto miluje Boha ako Otca, miluje aj toho, kto sa z neho narodil. Podľa toho poznáme, že milujeme Božie deti, keď milujeme Boha a plníme jeho prikázania. Lebo láska k Bohu spočíva v tom, že zachovávame jeho prikázania. A jeho prikázania nie sú ťažké.
Veď všetko, čo sa narodilo z Boha, premáha svet. A tým víťazstvom, ktoré premohlo svet, je naša viera. Veď kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Boží Syn?
On je ten, ktorý prišiel skrze vodu a krv, Ježiš Kristus. Nielen skrze vodu, ale skrze vodu a krv. A Duch to dosvedčuje, pretože Duch je pravda.