Zamyslenie – 20. nedeľa v roku A (Mt 15,21-28)

Medzi bádateľmi je všeobecne prijímané, že záverečný redaktor Matúšovho evanjelia (Mt) použil ako svoju predlohu text nám dnes známy ako Markovo evanjelium (Mk). Vidno to najmä z množstva prebraných príbehov a rozprávaní. Vo veľkej časti sa u Mt navyše nezachoval len obsah ale aj chronológia. Jednotlivé epizódy, či reči v obidvoch spisoch nasledujú za sebou v rovnakom poradí. Napriek tomu nemožno zjednodušene povedať, že autor Mt jednoducho Mk opísal, alebo urobil jeho rozšírené vydanie. Pri porovnávaní textov opisujúcich tú istú udalosť, alebo reč badáme medzi Mk a Mt charakteristické rozdiely. Mt má napr. tendenciu zjednodušovať komplikovanú a nejasnú textovú a gramatickú štruktúru Mk textu. Viaceré epizódy z Mk tak po prebratí stratili svoju dynamickosť a tvrdosť a dostali u Mt jasnejšiu a skrátenejšiu podobu.

Každé pravidlo má ale samozrejme výnimku. Jednou z nich je úsek o kanaánskej žene z Mt 15, 21-28, ktorý nachádzame u Mk 7, 24-30. Prekvapujúco je to Mt verzia, ktorá rozprávanie rozťahuje a robí Ježišovu rekciu voči žene dramatickejšou a drsnejšou. (Ježiš sa na prvú prosbu kanánskej ženy vôbec neunúva ani reagovať  „Ale on jej neodpovedal ani slovo“; učeníci prosia Ježiša o zásah, aby ich krik ženy viac neobťažoval „Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ v. 23.) Dôvodom mohli byť adresáti evanjelia. Predpokladá sa, že sa jednalo o židokresťanov, u ktorých bola otázka pohanov oveľa citlivejšia.

K zamysleniu som si z textu vybral dva momenty:

Ježišovo mlčanie. Ako som už spomenul, Ježiš a jeho učeníci v Mt sa voči pohanskej kanaánskej žene správajú obzvlášť surovo. Hoci čitateľ vie, že Ježiš pred tým nemal problém uzdravovať na pohanskom území (uzdravenie posadnutých v gadarskom kraji Mt 8, 28-34), voči tejto úbohej žene a jej posadnutej dcére, vyjadruje svojou ignoranciou (mlčanie) a neskôr i zjavným odmietnutím („Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“ Mt 15, 26) zjavnú ľahostajnosť. Žena sa však  nevzdáva a nakoniec dosiahne pochvalu („Žena, veľká je tvoja viera!“) i vyslyšanie svojej prosby („Nech sa ti stane, ako chceš.“) (v. 28) Je nám pritom ľahšie pochopiť znechutenie učeníkov, ktorí sa snažia ženu umlčať. Ťažšie je však prijať Ježišovo správanie. Mnohí komentátori tu už od staroveku videli Ježišovu snahu vzbudiť u pohanky pravú vieru. Text nám to však nijako nevysvetľuje. Prikláňam sa teda skôr k tomu, že Ježišovo mlčanie a prvotné odmietanie ostáva záhadou. Príkladom nám teda má byť v prvom rade kanaánska žena, ktorá nás učí tomu, čo robiť keď Boh mlčí.

Ježišova „zmena“ vlastnej náuky. Niekoľko kapitol pred týmto rozprávaním Ježiš v úvode „misijnej reči poučuje učeníkov: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela!“ (Mt 10, 5.6.) To isté opakuje učeníkom aj teraz: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“(Mt 15, 24) Žena je však vytrvalá a ochotná dokonca v následne načrtnutej metafore prijať úlohu psa. To „zdá sa“ u Ježiša spôsobuje „zmenu“ postoja z pohŕdania ku chvále a z ignorancie ku ochote splniť prosbu. Pozadím tejto „premeny“ Ježišovho postoja, je odkaz na otvorenosť rannej Cirkvi voči pohanom. To bolo pre adresátov (židokresťanov) zvlášť citlivá téma. Autor evanjelia tak svojim čitateľom (a prenesene aj nám) chce ukázať, že pri šírení dobrej zvesti bol dokonca aj Ježiš ochotný prekročiť vlastné (pre nás: zaužívané, dočasné) princípy (obmedzenosť hlásania iba židom).

pripravil: Lukáš Durkaj

Použitá literatúra:

Harrington, D. J., Sacra pagina – Evangelium podle Matouše (Karmelitánske nakladatelství; Kostelní Vydří 2003).

Mrázek, J., Evangelium podle Matouše – Český ekumenický komentář k Novému zákonu 1 (Centrum biblických studii AVČR a UK v Praze; Praha 2011).