21 nedela ATúto rozpravu o Ježišovej identite medzi ním samým a jeho učeníkmi nájdeme u všetkých synoptikov. U Matúša a Marka je zasadená do prostredia Cézarey Filipovej. Lukáš ju však umiestňuje kdesi v okolí Galilejského jazera, po zázračnom nasýtení zástupov na mieste, kde ostatní dvaja synoptici umiestňujú príbeh o Ježišovi kráčajúcom po mori. Na túto nedeľu, sa nám v rímsko-katolíckom kalendári ponúka Matúšova verzia, ktorá má svoje dôležité osobitosti. Iba tu totižto nachádzame Ježišovu odpoveď Petrovi po jeho vyznaní viery v Ježišovo mesiášske poslanie. Preto sa viac pozrieme na tieto Ježišove slová, ktoré sa v priebehu dejín interpretácie zaradili medzi najkontroverznejšie.

Ježišove slová: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev…“ obsahujú slovnú hračku, ktorá sa veľmi ťažko prekladá do akéhokoľvek jazyka. Ako grécke mužské meno sa udomácnil výraz Πέτρος [Petros, muž. r.], ktorý znamená „kameň“, „skala“, v zmysle „časť skalného masívu“. Pre slovo „skala“ v našom texte je použité grécke slovo πέτρα [petra, žen. r.], ktoré sa častejšie používa pre „skalu“ v zmysle „pevný skalný masív“. Tento rozdiel v rode viedol mnohých interpretov k názoru, že skala, na ktorej Ježiš vybuduje svoju Cirkev nie je Peter, ale jeho vyznanie, jeho učiteľský úrad, či pravda, ktorá mu bola zjavená, apoštoli, alebo Ježiš, či jeho učenie, alebo dokonca Boh sám. Zdá sa však, že stále najväčší zmysel, vzhľadom na logiku textu, má vidieť tieto slová ako vzťahujúce sa na Petra. Je pri tom možné, že Šimon „prezývku“ Petros pravdepodobne pre tvrdosť svojej povahy už mal a Ježiš tu dáva jeho menu nový význam. Navyše, na jeho pozadí je veľmi pravdepodobne aramejská verzia tohto mena: „Kéfa“ („Kéfas“ je zas jeho pogréčtená verzia; porov. Jn 1,42; 1 Kor 1,12; Gal 1,18). Tento výraz nesie celé spektrum spomínaných významov, a tak tu slovná hra Šimonovho druhého mena funguje dokonale. Z kusa skaly, na ktorom sa stavať nedá, sa stáva masív, ktorý poskytne spoľahlivý základ pre bezpečnú stavbu. Tieto slová tak skutočne vyzdvihujú postavu Petra v kruhu apoštolov.

Grécke slovo pre „Cirkev“ – ἐκκλησία [ekklesia] – označuje skôr „zhromaždenie“, „spoločenstvo“, než Cirkev v zmysle nejakej organizácie so svojimi (hierarchickými) štruktúrami. Toto slovo používa Septuaginta pre preklad hebrejského slova „kahal“, ktoré sa používa pre označenie zhromaždenia Božieho ľudu. Teda táto „Cirkev“ je zhromaždením nového Božieho ľudu v spoločenstve postavenom na Petrovi. Navyše, použitý slovník vzbudzuje myšlienku stavby (pevný základ skaly, sloveso „budovať“), a predovšetkým stavby Pánovho chrámu, ktorý mal tiež byť vystavaný na skale. Tak toto nové spoločenstvo má byť novým Pánovým chrámom. Je dôležité podotknúť, že identifikáciou Petra so skalou sa Ježišovi nijako neublíži. Z Ježišových slov je totiž jasné, že staviteľom je on sám a zároveň hovorí o svojej Cirkvi, t.j. o svojom spoločenstve.

Náš slovenský preklad ďalej hovorí o pekelných bránach, ktoré toto Ježišovo spoločenstvo nepremôžu. Grécky text však hovorí o bránach Hádesu. Hádes je gréckym ekvivalentom pre hebrejský Šeol. Obidva výrazy označujú miesto, na ktoré sa podľa antickej predstavy odoberali všetci ľudia po svojej smrti. Brány Hádesu preto predstavujú miesto mŕtvych a teda moc smrti. To, že brány Hádesu nepremôžu Ježišovo spoločenstvo postavené na Petrovi potom znamená, že ho nepremôže moc smrti. Toto spoločenstvo bude prinášať život, ktorý je reprezentovaný nebeským kráľovstvom, od ktorého Peter od Ježiša preberá kľúče. Kľúče sú symbolom moci a táto moc má byť moc prinášajúca nebeské kráľovstvo, teda život. Táto myšlienka je ďalej rozvinutá slovníkom zviazania a rozviazania, ktorý bol typický pre vtedajšie rabínske kruhy. Rabíni mali moc „zväzovať a rozväzovať“ Tóru, teda autoritu ju vykladať. Matúš predstavuje Ježiša ako pravého vykladača Tóry. Tu túto úlohu zveruje Petrovi ako vedúcemu jeho nového spoločenstva. V ňom sa má predkladať výklad Božieho zákona, ktorý bude prinášať nebeské kráľovstvo, teda plnohodnotný život. (Porov. Ježišove slová s podobným slovníkom: „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci, lebo zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi! Sami doň nevchádzate, a tým, čo vchádzajú, vojsť nedovolíte“ Mt 23,13.). Peter sa tak stáva hlavným ochrancom a garantom tradície Ježišovho učenia uchovávanom v jeho spoločenstve, Cirkvi. Toto chápanie je v súlade s obrazom rannej, „budujúcej sa“ Cirkvi, ktorý predstavujú Skutky apoštolov. Peter a apoštoli boli garantmi pravosti ohlasovania Ježišovho posolstva a boli živou súčasťou každého dôležitého kroku v ohlasovaní jeho učenia pri prekonávaní tradičných bariér. Ako exemplárny príklad poslúži otvorenie sa Cirkvi pohanom. Aj keď sa nakoniec Pavol stal hlavným ohlasovateľom evanjelia pohanom, kritický zlom v otvorení sa evanjelia tejto skupine prišiel cez Petra (porov. Sk 10). Ak by tento zlom bol iniciovaný len Pavlom, pravdepodobne by zostal podozrivý navždy.

Táto stať tak zostáva dôležitým ekleziologickým textom najmä pre tých, ktorí sa hlásia k tradícii, ktorá v pápežstve vidí pokračovanie úlohy zverenej Petrovi. Je dôležité, aby každý zásadný krok na ceste žitia Ježišovho učenia pri prekonávaní bariér, ktoré mu stoja v ceste prišiel práve skrze „dnešného Petra“, aby takýto krok nezostal navždy podozrivý. (O to absurdnejšie je, ako sa stáva práve dnes, keď práve tí, ktorí sa najviac a hlasno hlásia k tejto tradícii, majú tendenciu sa voči nej najviac odchyľovať práve v tomto, pre ňu tak zásadnom bode.)

 

pripravil: Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Davies, W. D. – Allison, D. C. Jr., A Critical and Exegetical Commentary on the Gospel According to Saint Matthew. Commentary on Matthew VIII–XVIII (ICC; Edinburgh 1991) II.
Hagner, D. A., Matthew 14-28 (WBC 33B; Dallas 2002).

Z Evanjelia podľa Matúša (16,13-20):
Keď potom Ježiš prišiel do okolia Cézarey Filipovej, pýtal sa svojich učeníkov: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“