V čítaní Listu Rimanom sa v rímsko-katolíckej nedeľnej liturgii dostávame do jeho tematicky druhej polovice. Prvých 11. kapitol spisu venoval Pavol svojej náuke a teológii. Na pre neho dôležité otázky kresťanstva sa v nich teda pozeral skôr teoreticky. 12. kapitolou sa začínajú slová, ktorými chce Rimanom ukázať, ako túto náuku treba uvádzať do praxe. Preto sa aj odborne nazýva ako parenetická (nabádavá, morálno-poučná). Ako uvidíme aj z nášho úryvku, apoštolovi tu nejde iba o čisté moralizovanie. Požiadavky, ktoré adresátom kladie vychádzajú zo skutočnosti oslobodenia, ospravedlnenia a spásy darovaných Bohom skrze Ježiša Krista. Predstavené chovanie človeka tak má vychádzať z toho, že to všetko, spolu s Duchom Svätým, je nezaslúžené.
Z listu Rimanom (12, 1-2):
Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obetu, ako svoju duchovnú bohoslužbu.
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovou zmýšľania, aby ste vedeli rozoznať, čo je Božia vôľa, čo je dobré, milé a dokonalé.