Zamyslenie – 22. nedeľa v roku A (Mt 16,21-27)

Ak konáme nejaké vážne životné rozhodnutie, netýka sa to iba jedného daného okamihu. Väčšinou k nemu dospejeme po dlhšom čase uvažovania a naberania skúseností. Rovnaké je to aj po samotnom rozhodnutí. Nestačí povedať niečomu, či niekomu áno iba raz. To áno treba od prvého okamihu opakovať pravidelne.

Aj o tom hovorí úryvok z Matúšovho evanjelia, ktorý nasleduje bezprostredne po epizóde o Petrovom vyznaní pri Cézarei  Filipovej (Mt 16, 13-20). V nej Ježiš zisťuje, aký názor majú na neho ľudia a apoštoli, ktorých vo svojej odpovedi zastúpil Peter. Nasleduje Ježišova prvá predpoveď o svojom utrpení, smrti a zmŕtvychvstaní, ktorou ako keby povedal, za koho sa pokladá on sám. Ježiš vie, že nespĺňa predstavy všeobecného ľudu  a že aj Petrovo vyznanie podlieha rôznym interpretáciám. Hoci mu prikývol na to, že je skutočne Mesiášom, Synom živého Boha (porov. Mt 16, 16), táto predstava zjavne nezahŕňala veľkonočné udalosti. Do tejto predpovede iba Ježiš vedel, že hlavnou súčasťou jeho životnej cesty je obetovanie za všetkých.

Na tejto ceste sa mu však vzápätí po predpovedi (tak ako určite mnohokrát v jeho živote) objavila prekážka (pohoršenie, škandál gr. σκάνδαλον), v podobe Petra (skaly). Ten, ktorý len pred chvíľou dostal kľúče a blahoslavenstvo, teraz vystupuje v roli pokušiteľa. Chce svojho majstra odviesť od jeho poslania. Ježiš však pokušenie prekonáva a pokušiteľa ostro napomína slovami: „Choď mi z cesty, satan!“ (16, 23) Tento preklad je však veľmi opisný a nedáva možnosť vyniknúť Ježišovej autorite. Grécky text má: „Ὕπαγε ὀπίσω μου,“ čo by sa dalo doslovne preložiť ako: „Choď za mnou.“ Tým sa predkladá predstava Ježiša ako toho, ktorý vedie a ktorý sa nedá (z)viesť. Nie Peter má viesť Ježiša, ale Peter má ísť za Ježišom.

Doslovné znenie je dôležité aj kvôli použitému slovnému spojeniu „za mnou“ (gr. ὀπίσω μου). To sa objavuje hneď v nasledujúcom verši (24) v Ježišovej výzve: „Kto chce ísť za mnou (ὀπίσω μου), nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ Nasledovné požiadavky (v. 25-27) len zvýrazňujú to, čo znamená byť Ježišovým nasledovníkom. Sám sa predstavil, ako ten, ktorý je odhodlaný ísť cestou kríža. Každý, kto chce ísť „ za ním“, si musí vybrať ten istý spôsob.

Preto je potrebné sa každý deň pýtať, či som ešte nevybočil z cesty, a ak áno, nasmeroval sa opäť „za Neho“.

pripravil: Lukáš Durkaj

Použitá literatúra:

Mrázek, J., Evangelium podle Matouše – Český ekumenický komentář k Novému zákonu 1 (Centrum biblických studii AVČR a UK v Praze; Praha 2011).