Začiatok siedmej kapitoly Markovho evanjelia sa venoval polemike medzi Ježišom a predstaviteľmi židovskej náboženskej autority ohľadom predpisov o očisťovaní. O tom sme počúvali v evanjeliu minulej nedele. Ježišovo kľúčové posolstvo je, že nemôže poškvrňovať človeka to, čo do neho vchádza zvonka, ale to, čo vychádza zo srdca človeka (Mk 7,18-23).
Hneď na to, Ježiš odchádza do končín Týru a Sidonu, teda do oblasti, kde, podľa učenia tých istých náboženských autorít, žijú nečistí ľudia…
Z Evanjelia podľa Marka (7,31-37):
31 Znova opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja. 32 Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku.
33 On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. 34 Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ 35 V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
36 A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali 37 a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch, aj nemým reč.“