S veršom 25, ktorý otvára dnešné evanjelium sa v 14. kapitole Lukášovho evanjelia mení scéna. Prechádza sa od stolovania u popredného farizeja späť k putovaniu do Jeruzalema. Ježiš je znova na ceste a sprevádzajú ho veľké zástupy, ktorým potom adresuje reč, ktorú budeme v liturgii počuť takmer celú.
V predchádzajúcej scéne boli Ježišovi poslucháči zákonníci a farizeji a ostatní pozvaní hostia v dome popredného farizeja, v tej dnešnej sú to veľké zástupy na ceste s Ježišom. Takáto zmena scény a poslucháčov môže vyvolávať dojem, že tieto dve časti spolu veľmi nesúvisia. V skutočnosti je ich súvis veľmi zaujímavý. …

Celý text zamyslenia nájdete tu

Z Evanjelia podľa Lukáša (14,25-33):
S Ježišom išli veľké zástupy. Tu sa obrátil a povedal im: „Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. A kto ide za mnou a nenesie svoj kríž, nemôže byť mojím učeníkom.
Ak niekto z vás chce stavať vežu, či si najprv nesadne a neprepočíta náklad, či má na jej dokončenie? Aby sa mu potom, keď položí základ a nebude ju môcť dostavať, nezačali všetci, čo to uvidia, posmievať: ‚Tento človek začal stavať, a nemohol dokončiť.‘
Alebo keď sa kráľ chystá do boja s iným kráľom, či si najprv nesadne a neporozmýšľa, či sa môže s desiatimi tisícami postaviť proti tomu, ktorý ide proti nemu s dvadsiatimi tisícami? Ak nie, vyšle posolstvo, kým je tamten ešte ďaleko, a prosí o podmienky mieru.
Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“