Ak by sme hľadali spoločnú tému 18. kapitoly Matúšovho evanjelia, tak by to mohlo byť: Ponaučenia o spôsobe života v cirkevnom spoločenstve. Minulý týždeň (Mt 18, 15-20) sme počuli o sile spoločnej modlitby a o spôsobe napomínania. Dozvedeli sme sa, že riešenie situácie „keď sa tvoj brat prehreší proti tebe“ má byť postupné, nenáhlivé, trpezlivé, také, aby sme „svojho brata získali“. Cieľom takého konania teda nie je odsúdenie a potrestanie vinníka, ale zmierenie. No a zmierenie nikdy nenastane bez odpustenia, čo je témou nasledujúcich veršov.
Úryvok začína Petrovou otázkou o limitoch odpustenia. Ježiš Petrov návrh odmieta elegantnou odpoveďou, ktorou vlastne odmieta stanovenie akýchkoľvek limitov: „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.“ K odpovedi pripája ponaučenie v obľúbenej forme podobenstva. To hovorí o kráľovi a jeho dvoch sluhoch. Prvý je dlžný astronomickú sumu „desaťtisíc talentov“ (hodnota má symbolickú hodnotu). Tá mu je kráľom odpustená. No toto odpustenie neplodí odpustenie v srdci dlžníka. Ten nie je ochotný dlžobu oveľa menšej sumy „sto denárov“ tolerovať u svojho spolusluhu. Kráľ sa o tom dozvedá a odpustenie odvoláva.
V celom rozprávaní pri slovese odpustiť badáme dva predmety. Kým zo začiatku sa myslí na vinu, či hriech, podobenstvo hovorí o dlhoch. A takto sa každé previnenie predstavuje ako akýsi dlh. Dlh voči komu? V konečnom dôsledku voči Bohu. A dlžníkom je každý. Slovo dlh sa v evanjeliách často používa za synonymum hriechu (napr. modlitba Pána). Evokuje však aj možnosť dlh splatiť. Čím svoje dlhy splatíme? Boh ich už zaplatil vopred. Pritom nemusíme hovoriť iba o hriechoch. Veď často si „samozrejmé veci“, ako napríklad zdravie, ceníme až vtedy keď ich stratíme.
Nepomer dvoch dlhov z podobenstva pobádajú k dôležitej pravde. Na tejto zemi nejde o nejaké definitívne vyrovnanie dlhov a nastolenie dokonalej spravodlivosti. Ako sme videli u prvého sluhu, človek toho nie je ani schopný. Nechce sa tým pritom poprieť snaha o spravodlivosť. Dôležitejšie však je získať dôveru v Božiu spravodlivosť/milosrdenstvo a opúšťajúce srdce.
Pripravil: Lukáš Durkaj
Z evanjelia podľa Matúša (18, 21-35)
Peter pristúpil k Ježišovi a povedal mu: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“
Ježiš mu odpovedal: „Hovorím ti: Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz.
Preto sa nebeské kráľovstvo podobá kráľovi, ktorý sa rozhodol vyúčtovať so svojimi sluhami. Keď začal účtovať, priviedli mu jedného, ktorý bol dlžen desaťtisíc talentov. Ale pretože nemal skadiaľ vrátiť, pán rozkázal predať jeho aj jeho ženu aj deti i všetko, čo mal, a dlh splatiť.
Vtedy mu sluha padol k nohám a na kolenách ho prosil: ‚Pozhovej mi a všetko ti vrátim.‘ A pán sa nad sluhom zľutoval, prepustil ho a odpustil mu aj dlžobu.
No len čo ten sluha vyšiel, stretol sa so svojím spolusluhom, ktorý mu dlhoval sto denárov. Chytil ho pod krk a kričal: ‚Vráť, čo mi dlhuješ!‘
Jeho spolusluha mu padol k nohám a prosil ho: ‚Pozhovej mi a dlžobu ti splatím.‘
On však nechcel, ale odišiel a vrhol ho do žalára, kým dlh nesplatí.
Keď jeho spolusluhovia videli, čo sa stalo, veľmi sa zarmútili. Išli a rozpovedali svojmu pánovi všetko, čo sa stalo.
A tak si ho pán predvolal a povedal mu: ‚Zlý sluha, ja som ti odpustil celú dlžobu, pretože si ma prosil. Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?‘ A rozhnevaný pán ho vydal mučiteľom, kým nesplatí celú dlžobu.
Tak aj môj nebeský Otec urobí vám, ak neodpustíte zo srdca každý svojmu bratovi.“