Už druhú nedeľu čítame jeden z Pavlových listov „z väzenia“. K epištole Filipanom sa do tejto skupiny listov zaradzujú aj spisy Nového Zákona známe ako Pavlove listy Efezanom, Kolosanom a Filemonovi. Ich spojivo tvorí autorovo sebaoznačenie za väzňa, resp. opisujú situáciu vo väzení. O ktoré Pavlovo uväznenie(a) vlastne ide? Na túto otázku je veľmi ťažko odpovedať. Komplikuje to hneď fakt, že pri dvojici listov adresovaných do Efezu a Kolos majú odborníci väčší či menší problém s ich autenticitou. Teda, či ich skutočne priamo napísal Pavol. A hoci je všeobecná zhoda o priamom autorstve listu Filipanom a Filemonovi, otázku o čase a mieste ich spísania prakticky nie je možné uzavrieť. Ak by sme hneď ostali len pri práve lektorovanom liste Filipanom, tak sa nám na základe opisu Pavlovho života zo Skutkov apoštolov ponúkajú miesta ako Rím, Korint, Cézarea Prímorská či Efez. S tým, že každé miesto vyžaduje svoju osobitú datáciu vytvorenia. Text listu totiž neponúka žiadne jasné body, ktoré by priniesli v tejto veci definitívu. Logicky môžeme vylúčiť iba uväznenie v samotných Filipách o ktorých sa hovorí v Sk 16, 12-40.

Celý text zamyslenia nájdete tu.

Z listu Filipanom (2, 1-11):

Bratia, ak jestvuje nejaké potešenie v Kristovi, ak jestvuje nejaká útecha z lásky, nejaké spoločenstvo ducha, nejaké srdce a zľutovanie, dovŕšte moju radosť: zmýšľajte rovnako, rovnako milujte, buďte jedna duša a jedna myseľ!
Nerobte nič z nevraživosti ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho. Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných.
Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš: On, hoci má božskú prirodzenosť, nepridŕžal sa svojej rovnosti s Bohom, ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži. Preto ho Boh nad všetko povýšil a dal mu meno, ktoré je nad každé iné meno, aby sa na meno Ježiš zohlo každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí a aby každý jazyk vyznával: „Ježiš Kristus je Pán!“ na slávu Boha Otca.