Zamyslenie – 27. nedeľa v roku A (Mt 21,33-43)

Ježiš dnešným podobenstvom pokračuje vo svojej reči adresovanej skupinám, ktoré boli na čele náboženského systému vtedajšieho judaizmu: veľkňazom a starším ľudu. Dnešné slová priamo nadväzujú na podobenstvo o dvoch synoch z predošlej nedele a ako to uvidíme neskôr, ďalej rozvíjajú jeho myšlienku.

Po počutí prvej vety o hospodárovi, ktorý vysadil vinicu, je ťažké nespomenúť si na obraz z Izaiáša 5,1-7, ktorý sa nám zároveň ponúka v prvom čítaní. Tam čítame jasne, že pod vinicou sa myslí Izrael: „Vinicou Pána zástupov je dom Izraela…“ (Iz 5,7). Ježišove slová zaiste odkazujú aj na tento text, ale zároveň celú myšlienku posúvajú a dávajú jej nový rozmer. Od počiatku tak podobenstvo budí dojem, že hovorí o Izraeli. Vinohradníci predstavujú práve adresátov Ježišových slov, ako to napokon aj oni sami vybadajú (Mt 21,45). Vodcom ľudu ako predstaviteľom ich celého náboženského systému bola zverená úloha dávať ovocie. Dávať ovocie vlastne znamená sprostredkovať život. Na druhej strane, sluhovia Pána vinice reprezentujú prorokov. Totiž, grécke slovo δοῦλος [dulos] znamená „otrok“, „sluha“ aj „služobník“ a v Septuaginte sa používa práve na označenie prorockých postáv Starého zákona. Títo Boží poslovia prichádzali, aby našli ovocie, ktorého tí, ktorí dostali náboženskú moc, mali byť sprostredkovatelia. Môžeme si však všimnúť dôležitú vec: tí, od ktorých sa malo brať ovocie, brali tých, ktorí k nim boli poslaní a nevydali im počet zo sprostredkovania života, ale sprostredkovali im smrť: „jedného zbili, iného zabili, ďalšieho ukameňovali“ (Mt 21,35) – tí, ktorí mali život dávať, ho brali. Napokon, ich vlastné slová ich prezrádzajú: podľa nich, by Pán vinice mal zlých vinohradníkov zahubiť – podľa nich, takto sa zaobchádza s tým, kto sa previnil. Veď napokon Ježiš sám zakúsi realitu tohto ich postoja. Ich reč a postoj je reč a postoj smrti. Ježiš im však pomstu podľa ich vzoru nesľubuje. Jemu záleží na tom, aby sa prinášalo ovocie, a teda život: „Vám sa Božie kráľovstvo vezme a dá sa národu, ktorý bude prinášať ovocie“ (Mt 21,43). Táto veta zároveň slúži ako hermeneutický kľúč k celému podobenstvu. Odhaľuje, že vinica pre Ježiša nepredstavuje Izrael, ale Božie kráľovstvo. „Božia vinica“ sa neobmedzuje na národno-náboženskú príslušnosť. Vinica je tu predsa na to, aby prinášala ovocie – Božie kráľovstvo je tu na to, aby dávalo život a nie aby bolo uzavreté do hraníc nejakého konkrétneho národa. V rukách vodcov Izraela bolo toto ovocie nebeského kráľovstva blokované; to, ako ho oni spravovali, ako ho predstavovali, neprinášalo ovocie. Preto musí byť dané do rúk nového „národa“. Je zjavné, že sa tu nejedná o národ v zmysle: Nemci, Slováci, Francúzi, atď. Tak ako sa dá príslušnosť k nejakému národu odhaliť podľa istých charakteristík, tak je charakteristikou „národa“, o ktorom Ježiš hovorí, prinášanie ovocia Božieho kráľovstva. Ide teda o spoločenstvo ľudí, ktoré bude prinášať ovocie a bude ho prinášať vtedy, keď si členovia tohto spoločenstva budú osvojovať Ježišove postoje, lebo „kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným“ tohto nového spoločenstva.

Týmto spôsobom, toto podobenstvo rozvíja to predošlé. Totiž, tak ako vyplnil vôľu otca ten syn, ktorý síce najprv povedal nie, ale potom do vinice pracovať šiel, tak k národu, ktorému je zverené Božie kráľovstvo nepatrí ten, kto to má zapísané v matrike, ale ten kto prináša ovocie tohto kráľovstva.

pripravil: Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Hagner, D. A., Matthew 14-28 (WBC 33B; Dallas 2002).
Luz, U., Matthew 21-28. A Commentary (Hermeneia; Minneapolis 2005).