Po dokončení čítania Jakubovho listu sa nedeľná liturgia do konca liturgického roka bude obracať v druhom čítaní na List Hebrejom. Hoci sa tento list v minulosti pripisoval tiež Pavlovi, dnes je nám viac menej jasné, že nepochádza z jeho pera. Toto presvedčenie exegétov prijala aj rímskokatolícka liturgia. Môžeme si všimnúť, že čítanie sa jednoducho uvádza slovami: „Čítanie z Listu Hebrejom“, bez toho, aby sa spomínal Pavol. Autor listu je neznámy a navyše sa tento text javí skôr ako zapísaná homília než list. Taktiež, nezdá sa úplne vhodné chápať ako adresátov len Hebrejov, či Židov, ale kresťanskú obec vo všeobecnosti. Toto označenie si tento text získal predovšetkým preto, lebo z veľkej časti sa venuje téme Ježišovho kňazstva, ktoré sa dáva do súvislosti s kňazstvom starozákonným a chrámovým kultom, čo sú témy zrozumiteľné najmä židovskému publiku.
Liturgia nás prenáša priamo do druhej kapitoly a predkladá nám slová, ktoré hneď v úvode vzbudzujú vážne otázky: Ako to autor listu myslí, že Ježiš bol stvorený? A chce snáď zároveň povedať, že Ježiš bol nižší od anjelov? Na prvú otázku sa odpovedá veľmi ľahko: ide tu o chybu v preklade. Grécke slovo na pozadí týchto slov je ἐλαττόω [elattoo] a znamená „urobiť menším“, „byť v núdzi“, „stať sa menej dôležitým“. Teda s konceptom stvorenia tento výraz nemá nič spoločné. V tomto ohľade sa teda voľba slovesa „stvoriť“ nejaví ako veľmi vhodná, ale skôr ako zavádzajúca. Koniec koncov, z našich prekladov si toto sloveso vyberá len katolícky preklad. Všetky ostatné používajú iný výraz, ktorý nenavodzuje dojem, že sa tu hovorí o stvorení. Lepšie je teda použiť napr. slovné spojenie „urobiť menším“ (Roháčkov a evanjelický), či „postaviť nižšie“ (ekumenický a Botekov). Tak môžeme chápať lepšie, že tu nejde charakter pôvodu, ale skôr o postavenie v istej hierarchii. …
Z Listu Hebrejom (2,9-11):
(9) Vidíme, že ten, ktorý bol stvorený len o niečo menší od anjelov, Ježiš, bol ovenčený slávou a cťou, lebo pretrpel smrť, aby z Božej milosti okúsil smrť za všetkých. (10) Veď sa patrilo, aby ten, pre ktorého je všetko a skrze ktorého je všetko, ktorý priviedol mnoho synov do slávy, zdokonalil pôvodcu ich spásy utrpením. (11) Lebo aj ten, čo posväcuje, aj tí, čo sú posväcovaní, všetci pochádzajú z jedného. Preto sa nehanbí volať ich bratmi.