Ježiš je pre učeníkov stále nepochopiteľný. Sú s ním na ceste do Jeruzalema, kde sa priepasť medzi nimi ešte len vyhrotí v kľúčovom momente kríža.
Dnešná stať naďalej ilustruje Ježišovu novosť a pretrvávajúcu priepasť medzi jeho myslením a myslením učeníkov. Dobre to znázorňuje použitie slovesa ἐπιτιμάω [epitimao] v priebehu celého Evanjelia…
Z Evanjelia podľa Marka (Mk 10,2-16):
2 I pristúpili farizeji a pokúšali ho. Pýtali sa ho, či smie muž prepustiť manželku. 3 On im odpovedal: „Čo vám prikázal Mojžiš?“ 4 Oni vraveli: „Mojžiš dovolil napísať priepustný list a prepustiť.“ 5 Ježiš im povedal: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie. 6 Ale Boh ich stvoril od počiatku stvorenia ako muža a ženu.
7 Preto muž opustí svojho otca i matku a pripúta sa k svojej manželke8 a budú dvaja v jednom tele. A tak už nie sú dvaja, ale jedno telo. 9 Čo teda Boh spojil, nech človek nerozlučuje!“
10 Doma sa ho učeníci znova na to pýtali. 11 On im povedal: „Každý, kto prepustí svoju manželku a vezme si inú, dopúšťa sa voči nej cudzoložstva. 12 A ak ona prepustí svojho muža a vydá sa za iného, cudzoloží.“
13 Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol. Ale učeníci ich okrikovali. 14 Keď to Ježiš videl, namrzený im povedal: „Nechajte deti prichádzať ku mne! Nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo. 15 Veru, hovorím vám: Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň.“ 16 Potom ich objímal, kládol na ne ruky a požehnával ich.