Už sme si za posledných pár nedieľ zvykli na striedanie adresátov Ježišových slov: raz to boli farizeji, potom učeníci, potom znova farizeji, a znova učeníci, atď. Dnešným úryvkom sa nám toto striedanie zakončuje.
V naratívnom svete Evanjelia, bolo podobenstvo O boháčovi a Lazárovi z minulej nedele adresované predovšetkým farizejom. Po tomto podobenstve sa znova adresátmi Ježišových slov stávajú jeho učeníci. Sú to len štyri verše a liturgia ich v nedeľnom cykle čítaní vynecháva.
Po týchto veršoch nasleduje dnešná požiadavka apoštolov: „Daj nám väčšiu vieru!“ (Lk 17,5). Scéna sa tak znova trochu mení, aj keď ešte nie dramaticky. Zo širšieho kruhu učeníkov, ku ktorým hovorí Ježiš, vystupuje užší kruh apoštolov.
Po Ježišových slovách z dnešnej state sa však scéna zmení už rozhodujúco. Evanjelista hovorí: „Na ceste do Jeruzalema prechádzal pomedzi Samáriu a Galileu,“ (Lk 17,11). Znova sa teda spomína Ježišovo putovanie smerom do Jeruzalema. Totiž, v Lk 9,51 sme čítali, že Ježiš sa pevne rozhodol ísť do Jeruzalema. Toto kráčanie do Jeruzalema sa akoby na chvíľočku pozastaví najmä od momentu, keď Ježiš vojde do domu istého popredného farizeja, aby s ním stoloval. Potom nasleduje už spomínané striedanie Ježišových adresátov až po dnešnú stať. Keďže sa po nej Ježišovo putovanie znovu rozbieha, tie dnešné slová sú zavŕšením a istým zhrnutím pasáže, v ktorej sa Ježišovo putovanie pozastavilo. …
Z Evanjelia podľa Lukáša (17,5-10):
(5) Apoštoli povedali Pánovi: „Daj nám väčšiu vieru!“ (6) Pán vravel: „Keby ste mali vieru ako horčičné zrnko a povedali by ste tejto moruši: ,Vytrhni sa aj s koreňom a presaď sa do mora,ʻ poslúchla by vás. (7) Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ,Hneď si poď sadnúť k stoluʻ? (8) Vari mu nepovie skôr: ,Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potomʻ? (9) Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? (10) Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ,Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.ʻ“