Pravdepodobne nejeden čitateľ či poslucháč evanjelia tejto nedele (Lk 18,1-8) ostane minimálne trochu prekvapený, keď na jeho konci narazí na Ježišovu vetu: „Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,8b). Zdá sa, akoby tu vôbec nepasovala. Ak však rozšírime náš pohľad na kontext tejto state, bude nám to hneď jasnejšie.
Dnešná perikopa je totiž len časťou väčšieho celku, ktorý začína v Lk 17,20. Ten vlastne pokračuje práve tam, kde sa skončilo rozprávanie minulotýždňovej nedele. Stojí za to prečítať si túto časť celú (Lk 17,20–18,8).
Farizeji na jej začiatku kladú Ježišovi otázku o čase príchodu Božieho kráľovstva. Keď ich Ježiš diplomatickou odpoveďou upozorní, že otázka o čase príchodu Božieho kráľovstva je bezpredmetná, pretože ono sa má prejavovať už tu a teraz medzi nimi, obracia sa hneď na učeníkov a povie im: „Prídu dni, keď si budete žiadať uvidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte,“ (Lk 17,22). Ježiš tu uvádza tému príchodu Syna človeka, teda tému konca časov, a tento jeho výklad sa končí práve poslednou vetou z dnešného úryvku. Teraz môžeme lepšie rozumieť, prečo sa tá, na prvý pohľad zvláštna veta, na konci dnešnej state vôbec nachádza. …
(obrázok: Pieter de Grebber: Podobenstvo o nespravodlivom sudcovi; 1628, Szépművészeti Múzeum, Budapešť)
Z Evanjelia podľa Lukáša (18,1-8):
(1) Rozpovedal im podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: (2) „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. (3) Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ,Obráň ma pred mojím protivníkom.ʻ (4) Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ,Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, (5) obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.ʻ“ (6) A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! (7) A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? (8) Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“