Ježišovo evanjelium neprestáva prekvapovať. Ako sa zdá z dnešnej pasáže, prekvapilo aj Jána Krstiteľa. Ten napriek tomu, že počuje o Ježišových skutkoch a napriek tomu, že už na začiatku Ježišovej činnosti mal jasno, že on je mocnejší ako on, teraz má pochybnosti: Ježiš nenapĺňa jeho očakávania. V stati z minulého týždňa, Ján pri svojom ohlasovaní oznamoval príchod toho, ktorý bude krstiť Duchom Svätým a ohňom, a ktorý „má v ruke vejačku, vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky, ale plevy spáli v neuhasiteľnom ohni,“ (Mt 3,12). Tieto slová sú vyjadrením príchodu posledných čias. Mesiáš v predstave Ježišových súčasníkov, a teda zdá sa, že aj Jána, mal priniesť Boží súd, konečnú Božiu spravodlivosť, kedy budú dobrí jasne oddelení od zlých („vyčistí si humno, pšenicu si zhromaždí do sýpky“) a zlí budú náležite a naveky potrestaní („plevy spáli v neuhasiteľnom ohni“).
Starozákonné texty, ktoré oznamovali príchod tejto mesiášskej postavy obsahovali aj opisy sprievodných javov alebo ovocia tohto príchodu, ako môžeme čítať napr. v Iz 35,5-6ab: „Vtedy sa roztvoria oči slepých a uši hluchých sa otvoria. Vtedy sťa jeleň bude skákať chromý a jazyk nemého zaplesá,“ alebo v Iz 26,19ab: „Tvoji mŕtvi ožijú! Vstanú moje mŕtvoly! Vzbuďte sa a plesajte, ktorí bývate v prachu!“ alebo aj známy text, znova z Izaiáša, ktorý Ježiš, v evanjeliu podľa Lukáša, vyhľadá v synagóge v Nazarete ako svoju programovú reč: „Duch Pána je na mne, pretože ma Pán pomazal, poslal ma hlásať radosť ubitým, obviazať zlomených srdcom, zajatcom ohlásiť slobodu a spútaným oslobodenie. Ohlásiť rok Pánovej milosti,“ (Iz 61,1-2a). Pri čítaní týchto textov môžeme jasne vidieť, ako sa Ježiš na nich vo svojej odpovedi Jánovým učeníkom odvoláva: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium,“ (Mt 11,4-5). Tieto slová nielenže reflektujú naplnenie starozákonných prorockých predpovedí, ale zároveň zhŕňajú Ježišovu aktivitu zachytenú v kapitolách 8-9 Matúšovho evanjelia: uzdravenie malomocného (8,1-4), uzdravenie stotníkovho ochrnutého sluhu/chlapca (8,5-13), uzdravenie ochrnutého (9,1-8), uzdravenie dvoch slepcov (9,27-31) a Ježišovo ohlasovanie evanjelia po mestách a dedinách (9,35-36). O tom všetkom už Ján počul; Ježiš mu teda neodkázal nič nové. Prečo má teda Ján pochybnosti o Ježišovej identite? Nenaplnil očakávanie dokonale. S týmito všetkými skutkami, podľa prorockých predpovedí, a teda aj podľa očakávaní Ježišových súčasníkov, mal prísť, ako už bolo spomenuté, konečný poriadok. Slová, ktoré sme citovali z Izaiášovej 35. kapitoly predchádza výrok: „Príde pomsta, Božia odplata, sám príde a spasí vás,“ (Iz 35,4) a slová zo 61. kapitoly pokračujú: „Ohlásiť rok Pánovej milosti a deň pomsty nášho Boha na potešenie všetkých zarmútených“ (Iz 61,2). Mesiáš mal zavŕšiť svoje dielo vykonaním Božej pomsty na nespravodlivých, a takýmto spôsobom urobiť zlu navždy koniec, a tak potešiť zarmútených. Ježiš však Božiu odplatu nepriniesol.
Ježiš dokonca ani neuzdravil všetkých. Jeho skutky sa tak stávajú znamením a Ježiš tým, že na nich poukazuje, potvrdzuje svoju mesiášsku identitu, avšak nie podľa bežných očakávaní. Nielenže neprišiel potrestať hriešnikov, ale dokonca vyhlasuje, že ich prišiel k sebe volať: „Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov,“ (Mt 9,13). Ježiš neprišiel hriešnikov pripraviť o život, ale práve naopak, prišiel im svoj život darovať. Žiadna Božia pomsta sa nekoná, a preto musí Ježiš odkázať nielen Jánovi, ale aj všetkým ľuďom všetkých dôb, ktorí ju očakávajú, a do ktorej vkladajú svoju nádej: „A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší,“ (Mt 11,6).
Napriek tomu, že Ján ešte nebol schopný úplne Ježišovi porozumieť, vyslúžil si od Ježiša pochvalu: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ,“ (Mt 11,11a), lebo naplnil svoje poslanie, a tak aj on sám poukazuje na Ježišovo mesiášstvo. Ak je on skutočne očakávaným Eliášom, Ježiš skutočne je očakávaným Mesiášom. Avšak ten, kto prijme Ježišovu mentalitu, a teda patrí do nebeského kráľovstva je väčší ako Ján.
Pripravil: Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Hagner, D. A., Matthew 1-13 (WBC 33A; Dallas 2002).
Z evanjelia podľa Matúša (11,2-11):
Ján bol v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?“
Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blahoslavený je, kto sa na mne nepohorší.“
Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.‘
Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on.“