Boli to časy plné strachu. O vojne a smrti. Boli to časy blížiacej sa temnoty. Správy o tom, ako národy strácali celé svoje krajiny kolovali od domu do domu. A tu prísľub svetla.
Historicky možno našu pasáž z Izaiáša zaradiť do 30. rokov 8. storočia pred Kristom. Asýrsky kráľ Tiglatpilesar III. bol na svojom ťažení v snahe dobyť Stredozemné pobrežie. Za obeť mu padli mnohé kráľovstva Syro-palestínskej oblasti. Vojenskú mašinériu nebolo ako zastaviť. O väčšiu časť svojho územia vtedy prišlo aj Severné Izraelské kráľovstvo. Aby si Asýrčania vo svojich novodobytých provinciách zabezpečili bezpečnostnú stabilitu, uplatňovali neslávne známu prax násilných deportácií celých národov. A tak sa zrazu izraelské kmene sídliace na samom severe zasľúbenej zeme ocitli tisícky kilometrov na opačnom konci ríše. Krajinu, ktorú Boh sľúbil ich praotcom nepriateľ zaľudnil cudzími národmi.
Správa o tom sa samozrejme dostala až do Južného Júdskeho kráľovstva a do Jeruzalema, kde vtedy pôsobil prorok Izaiáš. A hoci v tom čase dve židovské kráľovstva neboli práve v priateľskom vzťahu, zármutok nad katastrofou ich severných bratov doľahol aj na srdce Judejcov. Prorocký výrok – ktorý tvorí prechodný verš medzi opisom súdu a novej nádeje – konkrétne spomína územia kmeňov Zabulon a Neftali. Z dedičného podielu sa teraz stalo administratívne územie (po hebrejsky Galilea) cudzích národov (pohanov).
No zrazu sa podľa proroctva v tomto temnom kraji zjavuje „veľké svetlo“. O čo, alebo o koho ide? Text to priamo nehovorí. No kontext okolitých kapitol nás smeruje ku slávnemu prísľubu o narodení istého Emanuela. V každom prípade sa toto svetlo v kontexte prorockej knihy spájalo s opätovným víťazstvom na nepriateľom a znovudobytím stratených území. Zvýrazňujú to obrazy novej žatvy delenia koristi. Súčasníci proroctva sa však, ako vieme, zlepšenia situácie nedočkali. Práve naopak. Mocnosti neskôr pohltili celý Kanaán. Aký význam tak tieto slová majú?
Pomôcť nám môže stručný odkaz na iné miesto Biblie. Izaiáš tu totiž pripomína porážku Madiánčanov. Biblickému znalcovi na um hneď príde príbeh o Gedeónovi z Knihy sudcov. Ten porazil nepriateľov, ktorý pravidelne oberali Izraelitov o obživu. Vojenské víťazstvo sa však nedosiahlo riadnym spôsobom. Boh Gedeonovi počas ťaženia sústavne prikazuje zmenšovať počet svojho mužstva až do stavu, že sa vodca ocitá zoči významnej presile Madiánčanov. Bitku následne vyvolá chaos, v ktorom sa protivníci pozabíjajú navzájom. (Sdc 7) Víťazstvo si tak v žiadnom prípade Izraelci nemohli priamo pripísať. Víťazstvo prišlo rukou Pána.
A podobne len v také víťazstvo mohli dúfať Izaiášovi rovesníci, či všetci čo si tieto slová uchovávali aj v neskorších dobách.
Lukáš Durkaj, Phd.