Úryvok dnešnej nedele sa skladá z dvoch od seba vzdialených častí nie len z hľadiska umiestnenia v kapitolách ale aj z hľadiska obsahu. Prvú časť tvoria verše Lukášovho prológu, v ktorom autor predstavuje aký je zámer jeho diela. Takýmto úvodom Lukáš zaradzuje svoj spis medzi historiografické diela svojej doby. Nejde tu však o historiografiu v modernom slova zmysle, teda o zámer zoradiť a opísať udalosti, ako sa presne, do detailov, objektívne stali. Koniec koncov, Lukáš sám prezrádza, čo jeho zámerom….
Z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 1,1-4; 4,14-21):
(1) Už mnohí sa pokúsili zaradom vyrozprávať udalosti, ktoré sa u nás stali, (2) ako nám ich odovzdali tí, čo ich od začiatku sami videli a boli služobníkmi slova. (3) Preto som sa aj ja rozhodol, že ti to, vznešený Teofil, po dôkladnom preskúmaní všetkého od počiatku verne rad-radom opíšem, (4) aby si poznal spoľahlivosť učenia, do ktorého ťa zasvätili
(14) Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. (15) Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali.
(16) Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. (17) Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: (18) „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu (19) a ohlásiť Pánov milostivý rok.“
(20) Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. (21) A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“