jacobs-well-0571Najvzácnejšou prírodnou surovinou v púštnej oblasti je voda. Vedieť nájsť zdroj vody alebo poznať polohu nejakej studne s prameňom tam patrí k veciam, ktoré často rozhodujú o živote a smrti. Ak by sme sa v biblickom texte zamerali na slovo „studňa“, tak môžeme zistiť, že ide o jedno z typických miest, kde sa odohrávajú dôležité udalosti. Čo sa týka Nového zákona, tak asi najznámejšou studňou je tá Jakubova, ktorá sa nachádza v meste Sichem (v novom zákone nazývaný Sychar). Tento zdroj pitnej vody tvorí po tematickej i geografickej stránke úvodný bod rozhovoru Ježiša so Samaritánkou, ktorý sa nachádza v 4. kapitole Jánovho evanjelia.

Ježiš po vstupe do nie priateľského kraja poslal svojich učeníkov, aby zaobstarali nejaké jedlo. Sám sa rozhodol, že si oddýchne pri spomínanej studni. Bolo poludnie, kedy sa dalo očakávať, že ho nikto nebude rušiť. Zrazu sa však objavuje istá samaritánska žena, ktorá si prišla načerpať vodu. Ešte nezvyčajnejšie však scéna pokračuje, keď s ňou Žid a dokonca  muž Ježiš, nadväzuje rozhovor. Ten sa v prvej časti (v. 7-15) točí práve okolo vody, ktorou možno uhasiť smäd.

Tu si dovolím „načrieť“ do Starého zákona. Ako som spomenul, studňa sa tam objavuje niekoľkokrát. Viacero prvkov Ježišovho stretnutia so Samaritánkou sa, podľa mňa, dajú nájsť v rozprávaní o Sárinej otrokyni Agar. Tá sa v ňom nachádza dvakrát, ako prechádza púšťou a Boh sa jej cez svojho anjela prihovára pri studni (Gn 16, 7-14; 21, 14-19).

Obidve ženy sa nachádzajú v komplikovanom, ba až nelegitímnom postavení. Agar je Egypťanka, ktorá Abrahámovi porodila jeho prvorodeného syna Izmaela. Nebola však jeho riadnou manželkou. Využila ju jej neplodná pani, Sára, aby tak „napomohla“ Božiemu prisľúbeniu potomstva pre jej manžela. To však nebolo v Božom pláne. Do rodiny patriarchu to neprinieslo pokoj, ale pravý opak, kvôli ktorému musela Agar raz utekať preč, a neskôr bola aj vyhnaná. Navyše sa po narodení  Izáka zo zákonnej ženy Sáry jej syn nestal dedičom svojho otca a bol považovaný za nemanželské dieťa. Jej postavenie v rámci Abrahámovej rodiny sa tak postupne posúvalo mimo jej hraníc.

Podobne na tom bola aj nepomenovaná Samaritánka. Svojím pôvodom patrila ku etniku, ktoré bolo zo strany Židov považované za odpadlícke, heretické a  vytvorené miešaním s cudzími národmi. Detaily z evanjelia navyše napovedajú, že sa nachádzala aj na okraji vlastnej komunity.  Prišla k studni v čase, kedy by sa tam nemala s nikým stretnúť, keďže žila v nezákonnom vzťahu už v poradí so šiestym partnerom.

To však Bohu/Ježišovi nebráni, aby týmto ženám pomohol. Ponúka im vodu. Jednej vo fyzickom, druhej v duchovnom zmysle. Obidvom v zmysle šance na nový život. Pri obidvoch prípadoch dochádza k zjaveniu. Agar nazýva Pána menom אֵל רֳאִי   [El roi] (Boh, ktorý ma vidí); Samaritánka vyznáva, že Ježiš je prorok, ktorý jej povedal všetko, čo porobila (porov. Jn 4, 39). Boh otvára Agar oči, aby uvidela studňu (Gn 21, 19), Samaritánke sa (aj keď tu nie je použité slovné spojenie „Ja som“) Ježiš nepriamo predstavuje ako prameň (Jn 4, 14). Potomstvo, ktoré pochádzalo z Agarinho lona bolo Bohom požehnané a rozmnožené (Gn 16,10; 21,13); Samaritánka sa po prijatí Ježiša už ako keby sama stala požehnaním a sľúbeným „prameňom vody“, keď  cez svoje svedectvo následne k viere v Ježiša priviedla ďalších súkmeňovcov (Jn 4, 39-42).

Boh sa v symbole prameňa/studne/vody predstavuje, ako ten, kto obmýva človeka a dáva mu nový život. A tak, ako sa často neskrotne správa tento živel na zemi, tak nepredvídateľne sa milosť ponúka tomu, u koho by to človek najmenej čakal. Boh naozaj „vyviera“ aj na perifériách ľudskej spoločnosti. Vyžaduje však, aby bol uznaný za Pána a uverilo sa v neho.

pripravil: Lukáš Durkaj

použitá literatúra:
Moloney, F. J., Sacra pagina – Evangelium podle Jana (Karmelitánske nakladatelství; Kostelní Vydří 2009).
Ratzinger, J – Benedikt XVI.., Ježiš Nazaretský. 1. diel. Od krstu v Jordáne po premenenie (Dobrá kniha; Trnava 2007).

Z evanjelia podľa Jána (4,5-42):

Ježiš prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa. Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia.
Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu odo mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú.
Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: ‚Daj sa mi napiť,‘ ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“
Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“
Ježiš jej odvetil: „Každý, kto pije túto vodu, bude znova smädný. Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života.“
Žena mu vravela: „Pane, daj mi takej vody, aby som už nebola smädná a nemusela sem chodiť čerpať!“
Povedal jej: „Choď, zavolaj svojho muža a príď sem!“
Žena mu odpovedala: „Nemám muža.“
Ježiš jej vravel: „Správne si povedala: ‚Nemám muža,‘ lebo si mala päť mužov a ten, ktorého máš teraz, nie je tvoj muž. To si povedala pravdu.“
Žena mu vravela: „Pane, vidím, že si prorok. Naši otcovia sa klaňali Bohu na tomto vrchu, a vy hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa treba klaňať.“
Ježiš jej povedal: „Ver mi, žena, že prichádza hodina, keď sa nebudete klaňať Otcovi ani na tomto vrchu, ani v Jeruzale