Voda je oddávna ľudstvom považovaná za zdroj a symbol života. V kresťanstve od počiatku tvorí cez krst vstupnú bránu do spoločenstva Cirkvi. Pre túto súvislosť je prítomná aj v bohoslužbe slova tretej pôstnej nedele, čím pre všetkých veriacich navodzuje atmosféru, v ktorej sa katechumeni pripravujú na rozhodujúci moment prijatia kresťanstva počas nadchádzajúcej Veľkej noci. Osobitne to sprítomňuje epizóda o stretnutí Ježiša so Samaritánkou pri studni z Jánovho evanjelia (4, 5-42), ktorá sa už v staroveku používala ako katechetický príklad v príprave pre kandidátov na krst. Skrze obraz vody je k evanjeliu ako prvé čítanie vybraná pasáž z Tóry o vyvedení vody zo skaly (Ex 17, 3-7). Tá však okrem smädu ponúka aj motív skúšky. Reflexiu na túto udalosť ponúka v omši použitý Žalm 95, ktorý sa v rámci liturgie hodín tradične recituje ako prvá modlitba dňa.
