Zamyslenie – 3. pôstna nedeľa v roku B (1 Kor 1,22-25)

Pavol hneď v úvode listu reaguje na nejednotu v korintskej obci. Vytvárali sa rôzne strany podľa sympatizovania s tým ktorým evanjelizátorom. Tejto téme sa Pavol venuje pomerne zoširoka, až do konca štvrtej kapitoly. Snaží sa svojím adresátom objasniť, že takéto zmýšľanie v kresťanskom spoločenstve nemá miesto a je to múdrosť tohto sveta a nie múdrosť Božia. Zdôrazňuje, že to, čo má zjednocovať všetkých členov Cirkvi je zvesť o ukrižovanom Ježišovi, alebo lepšie povedané o ukrižovanom Mesiášovi. Hovorí: „Ohlasujeme ukrižovaného Krista“ (v. 23). Grécky výraz Kristus je ekvivalentom hebrejského Mesiáš, čo znamená „pomazaný“, a označuje postavu, ktorá je Bohom vyvolená, aby priniesla záchranu z útlaku a zla. V židovstve nielen vtedajších časov bolo očakávanie takejto postavy spojené s presvedčením, že Mesiáš obnoví pôvodnú slávu svojho národa a bude konať s mocou v ich prospech. Bude konať veľké znamenia, ktoré budú svedčiť o jeho moci. Je to pochopiteľné, veď má byť poslaný samotným Bohom. Preto Pavol hovorí: „Židia žiadajú znamenia“ (v. 22). Aj v evanjeliách žiadajú znamenia od Ježiša a žiadajú ich preto, aby sa tak Ježiš autentifikoval ako Mesiáš. Práve v dnešnom evanjeliu počúvame: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ (Jn 2,18) Požiadavka znamení sa zakladá na slovách Písma, ktoré na mnohých miestach ohlasujú, ako Boh v dejinách mocne konal v prospech svojho ľudu. Pri reči o znameniach nám iste napadnú najmä znamenia v Egypte a samotný Exodus. Text Biblie rozpráva, ako Boh bojuje za Izraelský ľud proti vojenskej presile Egypťanov (Ex 14).