Jánovo evanjelium umiestňuje udalosť vyčistenia chrámu na začiatok verejného účinkovania, hneď za prvé znamenie na svadbe v Káne. Na rozdiel od neho, synoptici (Mt 21,12-17; Mk 11,15-17; Lk 19,45-46), ho uvádzajú počas záverečného pobytu v Jeruzaleme. Tým ale rozdiely nekončia. Medzi odborníkmi dnes nie je zhoda, či sa Ján snažil prebrať správu zo staršej tradície. Jasné pritom je, že vo svojom podaní ponúkol výrazné črty (napr. biblický odkaz na Ž 69,10 namiesto , synoptickej verzie s Iz 56,7 a Jer 7,11), ktoré sprevádzajú celé jeho evanjelium. To čo sa na prvý pohľad môže zdať ako kritika skomercionalizovania kultu, v sebe ukrýva niekoľko veľkých jánovských tém. Nepriateľstvo zo strany židov, nepochopenie a ohlásenie veľkonočných udalostí.
Verš 18 („Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“) prináša prvýkrát v evanjeliu na scénu kolektívnu postavu „židov“. Už umiestnenie do prostredia chrámu naznačuje význam tohto pomenovania. V dejinách sa totiž stalo neslávnym zdrojom ospravedlňovania antisemitizmu. Evanjelista však určite nemyslí na náboženskú alebo etnickú skupinu. Slovom „židia“ takmer výlučne poukazuje na oficiálnych náboženských predstaviteľov judaizmu v Jeruzaleme za čias Ježiša. Teda veľkňaz, kňazi a všetci čo patrili do správneho orgánu známeho ako veľrada (synedrion). Jednoducho povedané, tí Židia, ktorí sa podieľali na reálnej moci. Toto pomenovanie sa bude ďalej v textoch vyskytovať často. Čitateľ pritom môže vnímať narastajúce napätie medzi nimi a Ježišom, čo vyvrcholí v rozhodnutí Ježiša odstrániť. Vplyvom bola určite aj situácia jánovskej komunity kresťanov, ktorých zo spoločenstva veriacich židov exkomunikovali.
„Židia“ podľa Jána Ježiša odmietajú aj na základe nepochopenia. Náš úryvok poukazuje na prípad použitia slova chrám. Ako hovorí dodatočný komentár, Ježiš ním myslí na svoje telo, predstavitelia narážajú na jeruzalemský chrám, uprostred ktorého sa rozhovor vedie. V tom zmysle sa im ani nie je čo čudovať. No rozdielnosť zmyslov pravdepodobne ponúka už samotný text. Keď sa totiž hovorí, že Ježiš „v chráme našiel predavačov dobytka“ (Jn 2,14), tak sa používa grécke slovo ἱερόν. V dialógu so „židmi“ je ale slovo ναός. Je pravda, že obidve slová sa dajú preložiť rovnako. No potencionálna slovná hračka len zvýrazňuje nepochopenie „židov“. Ježiš naznačuje, že doba chrámu sa ním končí, pretože pravý chrám majú „židia“ pred očami. Tým ale nemožno považovať Ježiša za niekoho, kto bol výslovne proti kultu a chrámu. Inak by doňho nevošiel a nesnažil sa tam urobiť poriadok. Jánov Ježiš ukazuje na vyššiu úroveň.
Použitím obrazu chrámu, jeho zbúrania a znovupostavenia Ježiš takisto hovorí o vyvrcholení jeho života na zemi. Komentár v evanjeliu i ranná cirkev to pochopila ako jasné znamenie smrti a zmŕtvychvstania. Relatívne ľahko sa dá zbúrať chrám i zabiť človek. No tak ako sa chrám nedá postaviť za tri dni, nemožno k životu naspäť priviesť ľudskú bytosť. Tri dni sú symbolické. Znamenajú spomenutú nemožnosť rýchlej stavby a krátky čas uskutočnenia. V Ježišovom prípade sa nemožné zvrátenie usmrtenia však uskutoční a to po nie dlhom čase.
Jánovo evanjelium od začiatku (ako vidno v Prológu) počíta s odmietnutím Ježiša. Ten sa napriek zdanlivej nevyhnutnosti pokúša pôsobiť aj v centre vtedajšej nábožensko-politickej moci, ktorú predstavuje chrám. Vodcovia ľudu („židia“) však v Ježiša nie sú ochotní uveriť. Na konci evanjelia urobia osudové rozhodnutie. Výsledkom však je, že pričom ich chrám bude zbúraný, chrám Ježišovho tela bol po troch dňoch opäť postavený.
pripravil Lukáš Durkaj
Z Evanjelia podľa Jána (2,13-25):
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“
Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“
Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“
Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“
Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku.