Vážme si vzácne dary
V druhom čítaní 3. pôstnej nedele z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12) Pavol znova interpretuje starozákonné texty.
Ako na iných miestach vo svojich listoch, tak aj v dnešnej stati Pavol vo svojej argumentácii umne používa starozákonné texty a poukazuje na ich kristologický význam. Dnes obracia pozornosť na kľúčovú udalosť v biblických dejinách Izraela a to na východ z Egypta, prechod cez (Červené) more a udalosti pri putovaní púšťou. Pavol ich nielen pripomína, ale predovšetkým poukazuje na ich hlbší význam vzhľadom na Krista a život kresťanskej komunity.
Keď tu Pavol hovorí o otcoch, má na mysli tú generáciu Izraelitov, ktorí sami zažili exodus a putovanie púšťou. Najprv spomína oblak, ktorý Izraelitov sprevádzal pri východe z Egypta – cez deň sa prejavoval ako oblačný stĺp, ktorý zabraňoval, aby ich Egypťania dochytili a v noci ako ohnivý stĺp, ktorý im svietil na cestu, aby sa Egypťanom mohli vzdialiť (porov. Ex 13,21; 14,19-20). Bol teda znamením stálej Božej prítomnosti a jeho ochrany. Tento oblak ich doviedol až k moru. V ňom, znova Božím nevídaným zásahom, oni našli vyslobodenie od prenasledovateľov a nový život, Egypťania však porážku a smrť (porov. Ex 14,21-31). Prítomnosť oblaku a prechod cez more Pavol interpretuje ako krst, a aby bolo jasné, že tu ide len o predobraz kresťanského krstu, hovorí, že Izraeliti boli pokrstení v Mojžišovi.
Potom Pavol spomína duchovný pokrm a duchovný nápoj. Pokrm odkazuje na dar manny, ktorou sa Izraeliti sýtili až do ich príchodu do zasľúbenej zeme (porov. Ex 16). Nápoj zo skaly je zas odkazom na dar vody pri putovaní púšťou (porov. Nm 20,2-11). Hoci biblické rozprávanie to opisuje ako jednu udalosť, rabínska tradícia hovorí o tom, že Izraelitov táto skala, z ktorej vytryskla voda na ich ceste sprevádzala. Tak to pozná aj Pavol. Pavol však vo svojej interpretácii týchto biblických udalostí robí dôležitý krok. Pokrmu a nápoju dáva prívlastok „duchovný“ a skalu identifikuje s Kristom. Takýmto spôsobom sa tento starozákonný pokrm a nápoj stávajú predobrazmi eucharistie.
Pavol teda v dnešnej stati vyberá dva kľúčové a paradigmatické Božie zásahy do dejín Izraela – prechod z otroctva na slobodu, zo smrti do života a udržiavanie pri živote na ceste – a spája ich s dvoma kľúčovými sviatosťami Cirkvi, ktoré kresťana oslobodzujú z otroctva hriechu a privádzajú k životu – krst – a vyživujú ho na ceste životom – eucharistia.
Zároveň na príklade Izraelitov chce Pavol kresťanov aj vystríhať. Napriek tomu, že podľa biblického rozprávania Izraeliti zažili tieto silné znamenia Božej prítomnosti a jeho zásahy v ich prospech, predsa mnohí z nich pre ich neadekvátnu odpoveď na tieto Božie zásahy do zasľúbenej zeme nevstúpili. (Vo veršoch, ktoré liturgia vynecháva, Pavol vyratúva, ako konkrétne sa prejavila ich žiadostivosť po zle: modloslužbou, smilstvom, pokúšaním Boha a reptaním.) Pavol tu varuje pred istým automatizmom – to, že niekto zažije Boží zásah, ešte nemusí znamenať, že automaticky k Bohu prilipne.
To má byť mementom aj pre kresťanov – to, že majú krst a eucharistiu ešte automaticky neznamená, že je všetko v poriadku. Sú to vzácne Božie dary a zásahy, ktoré si vyžadujú adekvátnu odpoveď. Preto ich v dnešnej stati vystríha: „Kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol,“ a v nasledujúcej kapitole, v ktorej už Pavol priamo komentuje eucharistické slávenie, povie: „Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánov kalich nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z kalicha. Lebo kto je a pije, a nerozoznáva telo, ten si je a pije odsúdenie.“ (11,27-29)
Izraeliti zažili Božie činy, ktoré boli len predobrazmi tých, ktoré zažívajú kresťania, o to naliehavejšia je výzva k ich adekvátnej odpovedi.
Matúš Imrich
Čítanie z Prvého listu Korinťanom (10,1-6.10-12)
(1) Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more (2) a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, (3) všetci jedli ten istý duchovný pokrm (4) a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. (5) Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti. (6) To sa stalo ako predobraz pre nás, aby sme neboli žiadostiví zla, ako boli žiadostiví oni.
(10) Ani nerepcite, ako niektorí z nich reptali, a zahynuli od zhubcu. (11) A toto sa im stalo ako predobraz a bolo napísané ako napomenutie pre nás, ktorých zastihol koniec vekov. (12) Preto kto si myslí, že stojí, nech si dáva pozor, aby nepadol.