Starozákonné texty to v rámci kresťanstva nikdy nemali ľahké. Niektoré z ich častí sú mysleniu po Kristovi zdanlivo tak odcudzené, že im je len ťažko rozumieť. Ba priam sú v bežnej praxi považované za nepoužiteľné a teda aj za zbytočné. Niet sa preto čo čudovať, že sa v dejinách po prelome letopočtov pravidelne stretávame s rôznymi podobami snáh odstrániť Starý Zákon z obsahu posvätných spisov kresťanstva. Našťastie sa tak v jeho hlavných prúdoch nikdy nestalo. A to vďaka úcte, ktorú Cirkev od Hebrejov k týmto literárnym dielam zdedila. Takto k nim totiž pristupoval samotný Ježiš ako aj apoštoli.

Žalm 16

1 Ochráň ma, Bože, k tebe sa utiekam. 
2 Hovorím Pánovi: „Ty si môj Pán.“
5 Ty, Pane, si môj podiel na dedičstve a na kalichu, 
v tvojich rukách je môj osud. 

7 Velebím Pána, čo ma múdrosťou obdaril; 
v noci ma k tomu moje srdce vyzýva.
8 Pána mám vždy pred očami; 
a pretože je po mojej pravici, nezakolíšem sa. 

9 Preto sa raduje moje srdce 
a moja duša plesá 
aj moje telo odpočíva v nádeji.
10 Lebo nenecháš moju dušu v podsvetí 
a nedovolíš, aby tvoj svätý videl porušenie. 

11 Ukážeš mi cestu života. 
U teba je plnosť radosti, 
po tvojej pravici večná slasť.