Nachádzame sa uprostred série sporov, ktoré viedli rôzne skupiny vtedajšieho judaizmu s Ježišom, po jeho vstupe do Jeruzalema. Opis nám dáva dokonca predstavu, ako keby k nemu jednotlivé skupiny pristupovali „na striedačku“. Po saducejoch a ich otázke o zmŕtvychvstaní (Mt 22,23-33) nastupujú po porade s reakciou opäť farizeji. Téma problematiky je tentoraz najväčšie prikázanie. Hodno si pritom uvedomiť dve skutočnosti.
Hoci patria farizeji medzi najčastejšie zmieňovanú skupinu, ktorá Ježiša kritizovala, boli k jeho zmýšľaniu zo všetkých skupín najbližšie. Ich učenie malo s galilejským potulným učiteľom množstvo styčných bodov (náboženská prax pôstu, modlitby a almužny; úcta ku chrámu; náuka o zmŕtvychvstaní atď.). To bol aj dôvodom ich častého výskytu v evanjeliu. Za diskusiami preto môžeme vidieť ich rešpekt. Ježiša pokladali za skutočného učiteľa. Inak im mohol byť ľahostajný. V sebareflexii im pravdepodobne jeho odlišná životná prax „nedala spať“. A tak sa na ňu pýtali. Chceli poznať jeho názor. Tento pozitívnejší obraz vyjadruje aj táto stať u synoptikov (Mk 12,28-34; Lk 10,25-28), kde Ježiš pýtajúceho chváli. Pochvala chýba v Matúšovej verzii, čo mohlo odrážať pozadie napätia matúšovskej židokresťanskej obce s judaizmom po r. 70 po Kr. Ježiš a jeho učenie sú vždy otvorené hľadajúcim a neodmieta ich.
Témou rozhovoru je súdobá rabínska problematika o dôležitosti zákonov obsiahnutých v Tóre (Zákone). Ježiš na otázku: „Ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“, odpovedá citáciou dvoch konkrétnych prikázaní (Dt 6,5; Lv 19,18). Hoci formálne do bodky splnil požiadavky otázky, ukazuje tým ešte niečo viac. Ježiš Tóru neodmietal. Neodbil farizeja nejakou múdrou formuláciou, ale poukázal na niečo čo tu bolo už oddávna. Neodmietnutím (z kresťanského pohľadu) Starého zákona potvrdil to, čo povedal už v reči na hore: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Mt 5,17) Pre čitateľov evanjelia tak rázne potvrdzuje, že vysporiadanie sa so židovskými koreňmi nemá byť formou odmietnutia a vybudovania niečoho nového. Riešením je „naplnenie“, teda pohľad na židovské Sväté Písmo skrze Ježiša.
Spor o najväčšom prikázaní varuje kresťanov všetkých vekov pred spochybňovaním Božieho zjavenia Izraelitom. Starý Zákon ostáva a vždy ostane autentickým Božím slovom, z ktorého máme čerpať.
Pripravil: Lukáš Durkaj
Z Evanjelia podľa Matúša (22,34-40):
Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“
On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie.
Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!
Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“