Máme pred sebou záverečné nedeľné čítanie z Druhého listu Timotejovi. Nejde v ňom však iba o koniec jednej epištoly ale aj o živo predstaviteľný koniec života jeho autora. Ním je podľa tradície apoštol Pavol, čakajúci v rímskom väzení na definitívne a fatálne vyústenie jeho nezávideniahodnej situácie. Avšak podľa názoru mnohých odborníkov, ktorí pastorálne listy považujú za pseudoepigrafy, sa jedná o reflexiu a glorifikáciu Pavlovej smrti zo strany jeho neskorších nasledovníkov. Akokoľvek, hlboko intímny štýl slov, ktoré čítame, vytvárajú príležitosť pre poslucháčov vžiť sa do situácie prvých kresťanských veriacich, ktorých prijatie viery malo na ich život ohromný dopad.
Z Druhého listu Timotejovi (4, 6-8. 16-18):
Milovaný, ja mám vyliať svoju krv na obetu, nastáva čas môjho odchodu. Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod.
Keď som sa prvý raz bránil, nebol pri mne nik; všetci ma opustili. Nech sa im to nepočíta. Ale Pán stál pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie a aby ho počuli všetky národy; a bol som vyslobodený z tlamy leva.
Pán ma vyslobodí zo všetkého zla a zachráni ma pre svoje nebeské kráľovstvo. Jemu sláva na veky vekov. Amen.