Príbehom z minulého týždňa o dare chudobnej vdovy v chráme sa zavŕšilo rozprávanie Markovho evanjelia o Ježišovom verejnom účinkovaní. Stať, ktorú budeme v rímskokatolíckej liturgii čítať v nadchádzajúcu nedeľu (Mk 13,24-32) je časťou Ježišovej eschatologickej reči, ktorá tvorí celú trinástu kapitolu. Po nej už Marek začína hovoriť o udalostiach Ježišových posledných dní. Táto Ježišova reč o posledných veciach tak tvorí akýsi medzistupeň medzi jeho účinkovaním medzi ľudom a pašiovými udalosťami. Zvláštne, Ježiš hovorí o posledných dňoch sveta pred poslednými dňami svojho pozemského života…
Z Evanjelia podľa Marka (13,24-32):
24Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, 25hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. 26Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. 27On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba.
28Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. 29Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi.
30Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. 31Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.
32Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“