V rímskom obrade sa nám blíži záver liturgického roka . Ten je už takmer sto rokov poňatý ako oslava Kristovej kráľovskej hodnosti. Kresťania už od počiatku v náväznosti na starozákonné prisľúbenia uznávali Ježiša za prisľúbeného panovníka. Je teda kráľom, ktorý logicky musí mať aj svoje kráľovstvo. Na aké kráľovstvo tu však myslíme? Pomôcť nám k tomu môžu aj vybrané biblické čítania.
Z Listu Kolosanom (1, 12-20):
Bratia, vzdávame vďaky Otcovi, ktorý vás urobil súcimi mať účasť na podiele svätých vo svetle. On nás vytrhol z moci tmy a preniesol do kráľovstva svojho milovaného Syna, v ktorom máme vykúpenie, odpustenie hriechov. On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.