Niekedy sa stáva, že človeku, ktorý sa už nachádza v ťažkostiach, Boh akoby ako odpoveď pridelil ešte ďalšie starosti.
Príkladom je muž z rodu kráľa Dávida, ktorý riešil existenčné otázky. Ich vyriešenie malo zásadne ovplyvniť nielen jeho vlastný život, ale aj život ľudí v jeho okolí. Preto mu Boží posol predkladá ponuku. Riešením má byť prijatie ešte nenarodeného chlapca, prostredníctvom ktorého má trápiaci sa muž spoznať, že Boh je ľuďom bližšie, než si myslia. Nemyslím však na Jozefa z Nazareta, ale na jeho predka, ktorý žil o viac ako sedemsto rokov skôr.
Mužom, ktorého životná epizóda zrkadlovo predznamenáva príbeh Ježišovho pestúna, bol judský kráľ Achaz. Vládol približne v rokoch 736 – 716 pred Kr. Bola to turbulentná a dramatická doba. Z Mezopotámie sa na kanaánske kráľovstvá valila nezastaviteľná vojenská mašinéria Novoasýrskej ríše. Miestni panovníci sa rozhodli tejto hrozbe čeliť vytvorením spoločnej vojenskej koalície – konkrétne spojenectva Sýrie a Izraela. Do tohto spolku pozvali aj Judeu. Jej panovník Achaz však ponuku odmietol a naopak sa chystal vstúpiť do vazalského vzťahu s Asýrčanmi. Izrael a Sýria preto pripravovali preventívny útok na Judeu a Jeruzalem, kde plánovali dosadiť vlastného bábkového kráľa. Historici tento konflikt označujú ako Syro-efraimská vojna. A práve do tohto napätého momentu zaznieva ponuka Pána prostredníctvom proroka Izaiáša.
Prorok po uistení o Božej ochrane predstavuje kráľovi veľkorysú ponuku. Boh je ochotný vykonať znamenie podľa Achazových predstáv, len aby si získal jeho srdce. Achaz totiž podľa biblických svedectiev nepatril medzi najvernejších ctiteľov Boha Izraela. Skôr diplomaticky podporoval kult toho božstva, ktoré sa javilo ako silnejšie a populárnejšie – a v tom čase mali navrch iní bohovia a bohyne. Zdanlivo zbožne preto prorokovu výzvu odmieta. Vyhovára sa na zásadu, že Boha nemožno pokúšať. To však Pánovho posla nezaskočí. Izaiáš ironicky poznamenáva, že tu nejde o obťažovanie Boha, ale o výzvu, aby si kráľ vybral stranu. Komu bude dôverovať? Prorokovi a jeho Bohu, alebo sebe a spojenectvu s Asýriou?
Achaz si vybral to druhé. Výsledkom bolo, že si zachránil krajinu a stal sa svedkom toho, ako Asýrčania zničili Sýriu aj Izrael. Dlhodobú slobodu to však neprinieslo. Skôr naopak – Judea musela novému impériu platiť poplatky a politicky i nábožensky sa stala hračkou v rukách veľmocí. Konečným dôsledkom bolo oslabenie náboženskej identity a o niekoľko storočí aj pád Jeruzalema, ktorý spôsobili Babylončania. Pán sa totiž v tej chvíli zdal ako príliš slabý spojenec.
Vráťme sa však k textu knihy proroka Izaiáša. Boh sa po Achazovom odmietnutí neurazil. Napriek tomu ponúka nevyžiadané znamenie – proroctvo o Emanuelovi. Výrok hovorí o narodení chlapca, ktorého meno symbolicky znamená: „S nami je Boh.“ Namiesto okázalých divov je Dávidov potomok vyzvaný, aby do svojho života prijal malé dieťa, skrze ktoré má rozpoznať Božiu prítomnosť a priazeň. Kto je týmto dieťaťom? Pre Achazových súčasníkov to mohol byť jeho syn, spravodlivý kráľ Ezechiáš. Pre vyvolený ľud očakávaný Mesiáš. A kresťania – podobne ako evanjelista Matúš – ho spoznávajú v Ježišovi.
Otázka však dodnes znie rovnako: Chceš prijať Božiu ponuku? Chceš prijať novonarodeného chlapca? Pretože až spôsob, akým ho prijmeš, ti umožní spoznať, že Boh vždy bol – a vždy chce byť – medzi nami prítomný tak, aby sa ho dalo cítiť aj dotknúť.
Lukáš Durkaj, PhD.
Z knihy proroka Izaiáša (7,10-14)
Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha. Žiadaj ho, či v hĺbkach podsvetia, alebo hore na výsostiach.“
Achaz však povedal: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána.“
A Izaiáš riekol: „Počúvajte teda, Dávidov dom. Nestačí, že obťažujete ľudí, ešte aj môjho Boha obťažujete? A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“