Štvrtá adventná nedeľa nás približuje tesne pred Kristovo narodenie. Tradične to reflektuje aj jej bohoslužba slova. Evanjelium nás tohto roku v Matúšovom podaní vnesie uprostred rodinnej krízy, v ktorej si Jozef láme hlavu nad tým, čo si má počať so svojou tehotnou snúbenicou, ktorá nečaká jeho biologické dieťa (Mt 1, 18-24). Zmysel výsostne neštandardnej situácie mu však vo sne vysvetľuje anjel a následne čitateľom evanjelista. Typicky pre svoj štýl sa pritom opiera o svojskú interpretáciu slávnej Izaiášovej predpovede kráľovi Achazovi o Emanuelovi (Iz 7, 10-14). Tú samotnú si ako predkrm účastníci vypočujú v prvom čítaní. Ako žalmový podmaz pritom slúži kultický Žalm 24.

Žalm 24 (1-4b. 5-6):

Pánova je zem i všetko, čo ju napĺňa,
okruh zeme aj tí, čo bývajú na ňom.
Veď on sám položil jeho základy na moriach
a upevnil ho na vodách.
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov,
kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Ten, čo má ruky nevinné a srdce čisté,
čo nedvíha svoju dušu k márnosti.
Taký dostane požehnanie od Pána
a odmenu od Boha, svojho spasiteľa.
To je pokolenie tých, čo ho hľadajú,
čo hľadajú tvár Boha Jakubovho.