Blíži sa katastrofa. Všetky snahy o obrodenie stroskotali. Skazené elity si o sebe myslia, že sa nič vážne nedeje. A vidiecka chudoba už ani nerieši, kto sa bude po nich bude voziť. Približne v takej situácii zaznievajú slova proroka Sofoniáša.

Účinkovanie tohto Pánovho hovorcu sa umiestňuje niekoľko rokov pred pádom Judského kráľovstva. Bol súčasníkom proroka Jeremiáša. Boh cez neho zjavuje, že sa chystá očista prostredníctvom ohňa Pánovho hnevu. No ako býva u väčšiny prorokov, posolstvo neobsahuje iba hrozby, ale aj víziu nádeje. Ich adresátmi sú tí na najspodnejších rebríčkoch spoločnosti.

Prorok ich oslovuje ako „pokorných zeme“. Toto označenie prezrádza dve veci. Takzvane „ponížení“, alebo „pokorní“ patria medzi chudobných, ktorých nikto neberie vážne. Nemajú hlas. Posilňuje to aj prepojenie so slovom „zem“. Tým ich svätopisec dáva do kontrastu k mestským obyvateľom, ktorí z veľkej časti žili z využívania lacnej pracovnej sily. Pod váhou okolností preto rozumne zakúšali pokušeniu spolu s boháčmi dať do koša aj Boha a jeho prikázania. Preto až trojitá výzvy hľadať. Pána, spravodlivosť a pokoru. Jrdnoducho ide o výzvu nevzdať to. Pretože v ich slabosti sa ukrýva sila.

Za vernosť Bohu sa dočkajú ochrany. Kým bude Jeruzalem vyplienený a vyčistený, novým začiatkom bude „zvyšok“, na ktorom Boh postaví novú budúcnosť vyvoleného ľudu. Zo spodiny sa tak má stať nová elita národa a spoločnosti. O tých sa bude boh starať a zabezpečí mu pokoj.

A teraz to obráťme na seba. Nežijeme aj my v permanentnom postoji, že sa neoplatí fungovať podľa prikázaní, ak to nedodržiavajú tí horší? Nestalo sa opäť, že sa v našom kolektívnom vnímaní opäť stratila hodnota pokory? Pretože pokora bolí. Zahanbuje. Vzdávame sa ňou možnosti verejne sa vyjadriť. Jednoducho predpokladá hlbokú vieru.

Lebo provokatívne: hoci nižšia vrstva z našej biblickej pasáže nečelila masivnej deportácii, predsa ich potomci utrpeli zo strany nadradenej pozície potomkov elít, ktorí sa vrátili z vyhnanstva, aby korigovali správne morálne konanie a prax. A tak oplatí sa spoľahnúť na Pána? Bez možnosti moci.

No zašpekulujem opäť.  O niekoľko storočí sa aj duchovní potomci intelektuálnych elít a z chudoby ocitli zoči voči istému kazateľovi z Galiley. Chudobní ho prijať boli disponovaní viac.

Lukáš Durkaj, Phd.

Hľadajte Pána, všetci pokorní zeme, čo konáte podľa jeho práva; hľadajte spravodlivosť, hľadajte pokoru, možno sa schováte v deň Pánovho hnevu.
„Ponechám v tvojom strede ľud pokorný a chudobný.“ Zvyšky Izraela budú dôverovať v Pánovo meno; už nebudú páchať neprávosť a nebudú hovoriť lož, v ich ústach sa už podvodný jazyk nenájde. Nik ich nevystraší, keď sa budú pásť a odpočívať.
(Sof 2, 3; 3, 12-13)