Udalosť v Kafarnaumskej synagóge z dnešného evanjelia je Ježišovo prvé verejné vystúpenie opísané podrobne. Doteraz nás evanjelista informoval len všeobecne o Ježišovej činnosti: „Ježiš prišiel do Galiley a hlásal Božie evanjelium. Hovoril: Naplnil sa čas a priblížilo sa Božie Kráľovstvo. Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,14-15). Potom sme boli svedkami toho, ako dva páry bratov, rybárov, povolal, aby ho nasledovali, a spolu s nimi prichádza do Kafarnauma. Ďalšia udalosť, ktorej sa zúčastňujeme sa odohráva v sobotu. Nevieme koľko času, či dní ubehlo od chvíle, kedy Ježiš vstúpil do Kafarnauma do jeho vystúpenia v synagóge – evidentne to nie je pre evanjelistu dôležité, avšak dáva si záležať na tom, aby nám neuniklo, že sa táto udalosť odohráva v sobotu a v synagóge. Synagóga a sobota predstavujú priestor a čas určené na utváranie a uchovanie židovskej identity cestou pamäte a štúdia. Avšak zdá sa, že v priebehu Markovho evanjelia synagóga ustupuje do úzadia, a hlavnú úlohu, čo do priestoru a času, zohráva skôr dom, hraničné priestory (dvere, breh jazera) a chvíle zdieľania medzi Ježišom a jeho učeníkmi. Vytvára sa tak istý odstup medzi Ježišom a synagógou. Tento odstup pre komunitu, ktorej je Markovo evanjelium určené, môže naznačovať aj výraz z dnešnej perikopy „ich synagóga“ (Mk 1,23).
Ježiš vchádza do synagógy, aby tam učil. Sloveso „učiť“ (διδάσκω [didasko]) je v Markovom evanjeliu rezervované Ježišovi; všetci ostatní tak nanajvýš „ohlasujú“ (κηρύσσω [kerysso]). Ježišovo učenie (διδαχή [didache]) zohráva centrálnu úlohu v celom príbehu – celú scénu otvára (Mk 1,22) i zatvára (Mk 1,27) a je postavené do silného kontrastu s iným učením, s učením zákonníkov. Oni sú tí, ktorí sú Ježišovými odporcami v Markovom evanjeliu viac ako v ktoromkoľvek inom evanjeliu. Zákonníci sa zaoberali štúdiom a interpretáciou Zákona, a určovali tak duchovné a morálne normy života Izraelského národa. Napriek tomu vidíme, že ich učenie nemalo takú „moc“ alebo „autoritu“ (ἐξουσία [exusia]), akú malo učenie Ježišovo. Ľudia veľmi dobre vnímajú sterilitu učenia ich autorít.
Aký je charakter Ježišovej moci odhaľuje centrálna epizóda. Na jeho učenie reaguje nečistý duch. Ten chce prebrať iniciatívu a prevýšiť Ježiša tvrdením, že pozná Ježišov pôvod („Ježiš Nazaretský“), jeho misiu („Prišiel si nás zničiť[?]“) a jeho identitu („Boží Svätý“). Zároveň rázne vyjadruje, že s Ježišom nemá nič spoločné: „Čo ťa do nás?“ (Mimochodom, v gréčtine je tu rovnaký výraz, aký používa Ježiš, keď hovorí k svojej matke na svadbe v Káne, tam preložené ako: „Čo mňa a teba do toho?“ Jn 2,4). Prekvapuje fakt, že Ježišov prvý verejný čin, s ktorým sa u Marka stretávame je istá forma exorcizmu. Zároveň, tento nečistý duch je vôbec prvý, kto v Markovom evanjeliu k Ježišovi hovorí a je to prvý Ježišov oponent. Exorcizmy boli v Ježišovej dobe bežné, ako o tom svedčia aj texty modlitieb exorcizmu z Kumránskej komunity. Tie v tretej osobe vzývajú Božiu moc a jeho zakročenie proti nevítaným duchom. Ježiš v evanjeliu adresuje nečistého ducha priamo a odhaľuje tak svoju identitu i autoritu.
Ježišovo učenie má teda moc vyháňať nečistých duchov. Kto sú to nečistí duchovia? V Starom zákone sa slovo „nečistý“ používa najmä v kultovej oblasti a označuje stav človeka, v ktorom nemôže mať účasť na kulte, na náboženských obradoch, nemôže sa priblížiť k veciam zasväteným Bohu – nemá k Bohu prístup. Ježišovo učenie má práve túto moc – zbavovať človeka „nečistoty“, teda zničiť bariéru medzi človekom a Bohom a priviesť človeka k Bohu. Ježiš tak robí v sobotu a nadväzuje tým na pravé pozadie významu tohto dňa: stvorenie (Gn 2,2-4) a oslobodenie (Ex 20,8-10; Dt 5,12-15) človeka. Ježiš tak môže robiť lebo má iného Ducha – toho, pri ktorého zostúpení na neho, bolo počuť hlas z neba: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie“ (Mk 1,11). Prišiel zbaviť človeka nečistého ducha a pokrstiť ho, teda (podľa prvotného významu gréckeho slova βαπτίζω [baptizo]) ponoriť ho do Ducha Svätého, ako to o ňom povedal Ján Krstiteľ: „On vás bude krstiť Duchom Svätým“ (Mk 1,8).
Matúš Imrich
Použitá literatúra:
Grasso, S., Vangelo di Marco. Nuova versione, introduzione e commento (I libri biblici. Nuovo Testamento 2; Milano 2003).
Perego, G, Vangelo secodo Marco. Introduzione, traduzione e commento (Nuova versione della Bibbia dai testi antichi 38; Cinisello Balsamo 2011).
Z Evanjelia podľa Marka (1,21-28):
V sobotu vošiel Ježiš v Kafarnaume do synagógy a učil. I žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo má moc, a nie ako zákonníci.
A práve bol v ich synagóge človek posadnutý nečistým duchom. Ten vykríkol: „Čo ťa do nás, Ježiš Nazaretský? Prišiel si nás zničiť? Viem, kto si: Boží Svätý.“
Ježiš mu prísne rozkázal: „Mlč a vyjdi z neho!“ Nečistý duch ním zalomcoval a s veľkým krikom z neho vyšiel.
Všetci sa čudovali a jeden druhého sa vypytovali: „Čo je to? Nové učenie s mocou! Aj nečistým duchom rozkazuje a poslúchajú ho.“ A chýr o ňom sa hneď rozniesol všade, po celej galilejskej krajine.