Zamyslenie – 4. pôstna nedeľa v roku B (Jn 3,14-21)

Henry Ossawa Tanner – Ježiš a Nikodém

Dnes máme pred sebou poslednú časť z nočného rozhovoru medzi Ježišom a Nikodémom z tretej kapitoly Jánovho evanjelia. Táto časť sa začína Ježišovou odvolávkou na udalosť z dvadsiatej prvej kapitoly Knihy Numeri. Podľa rozprávania biblického príbehu, po tom, čo izraelský ľud na ceste púšťou reptal proti Bohu a Mojžišovi, že ich vyviedli z Egypta, Boh poslal hady, ktoré hrýzli ľud a mnoho z nich umieralo. Keď si ľud priznal vinu, šiel za Mojžišom, aby prosil Boha, aby od nich hady odvrátil. Na Boží príkaz, Mojžiš urobil medeného hada a každý pohryzený, ktorý sa naň pozrel, žil. Pohľad na medeného hada odvracal smrť a zachovával život. Je zaujímavé všimnúť si, že Boh od ľudu hady neodvrátil, ako si to žiadali, ale dal im liek. Tí, ktorí vedeli naplno oceniť veľkosť tohto Božieho daru, boli práve pohryzení.

Ježiš sa teda prirovnáva k tomuto vyzdvihnutému hadovi. Teraz musí byť vyzdvihnutý on sám, aby „každý kto verí, mal v ňom večný život,“ (v. 15) lebo „Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život“ (v. 16). Syn, darovaný z Božej lásky voči svetu, odvracia smrť a prináša večný život tomu, kto v neho verí (podobne ako to bolo s hadom na púšti). Je to po prvý raz, čo sa „večný život“ v Jánovom evanjeliu objavuje a to dokonca hneď dva krát, v dvoch veršoch za sebou (vv. 15-16). Tento termín bude veľmi obľúbený v celom Evanjeliu. Zaiste sa v týchto veršoch nehovorí o smrti fyzickej ani o živote bez konca na tejto zemi. Nejde tu o večný život v zmysle odmeny po smrti. Alebo ešte ináč, nejde tu o večný život v zmysle dĺžky, ale v zmysle kvality. Tento život je dokonalou formou života, lepší od neho už nemôže byť, a začína sa už teraz pohľadom na, a teda vierou vo vyzdvihnutého Syna človeka. Ježiš je pravým Synom človeka, lebo, darovaním seba samého do krajnosti, naplnil Boží plán s človekom. Ten, kto verí v tohto Syna človeka, modeluje svoj život podľa jeho života, a teda žije už teraz tou najdokonalejšou formou života – má (nie: bude mať) život večný. Ježiš to vyjadrí aj neskôr, vo svojej záverečnej modlitbe pred pašiovými udalosťami: „Večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“. Kto pozná Krista, a teda žije v zjednotení s ním, už teraz žije večný život.

Matúš Imrich