Náš úryvok je vyňatý z tretej časti Knihy proroka Izaiáša. Je určený ľudu, ktorý sa snaží obnoviť národ a náboženstvo po návrate z babylonského vyhnanstva.
Napriek prísľubom a očakávaniam sa však ľuďom nedarí. A tak zaznievajú výčitky. Oplatí sa ešte uctievať Boha svojich predkov, keď sa zdá, že to má len malo účinku? Tu zaznieva skrze proroka Božia odpoveď. Kontext kapitoly, z ktorej je text vybraný sa najprv zameriava na prax pôstu.
Pán sám chce svojim veriacim otvoriť oči. Žiadna zbožná prax nemá význam a účinok, ak chýba láska. Aj poexilný Izraeliti z bohatšej vrstvy znova upadli do ilúzie, ktorá spôsobila záhubu ich neposlušných predkov. Žili v mylnej predstave, že Boh sa dá uspokojiť bohoslužbou a že ich majetnosť sa môže vykladať ako znak Božej priazne. Sociálna spravodlivosť v takom prípade išla na druhú koľaj. No v tomto sa opäť mýlili.
Boh zjavuje, čo si v skutočnosti želá. Ak má byť pôst účinný, je potrebné všímať si blížnych. Nejde tu iba o biblické a náboženské klišé. Na základe správneho čítania Písme možno vybadať Božiu snahu pretvoriť celé ľudstvo na jednu rodinu. V starozákonných časoch sa „obmedzil“ aspoň na jeden národ. Izraelita sa na svojho súkmeňovca nemal dívať iba ako na člena spoločnej etnoreligióznej skupiny. Mal v ňom vidieť svojho brata.
Preto proroctvo ponúka praktické výzvy. Materiálne zabezpečenie chudobných, spravodlivé zaobchádzanie so všetkými a upustenie od ohovárania a posudzovania. No najdôležitejšie sa vyníma aj dnes aktuálna výzva mať pre druhého pozornosť, záujem a čas. Za takúto zmenu v postoji Pán sľubuje obnovu kvality života. Ide hlavne o uzdravenie a dar svetla. Boh vhlasuje, že takému človeku bude vždy k dispozícii. Navyše jeho sláva v spojitosti so spravodlivosťou človeka spôsobí, že sa bude k pozitívnemu meniť aj okolie veriaceho.
Správnou odpoveďou na krízu je teda milosrdenstvo. To dokáže rozviazať spútanosť v temnote a prinesie želanú otvorenosť voči Božskému životu.
Lukáš Durkaj, PhD.