Môže sa nám zdať zvláštne, že v túto nedeľu čítame stať z Jánovho evanjelia, keď v roku C sme zvyknutí na Evanjelium podľa Lukáša. Ak sa pozrieme na tento text bližšie, zistíme, že to nakoniec až také zvláštne nie je. Táto stať má totiž svoj vlastný, zaujímavý príbeh.
Grécke texty evanjelií spred 5. storočia tento príbeh vôbec neobsahujú a v tých z 5.-9. storočia sa často vyskytuje na iných miestach, ako na mieste, na ktorom sa nachádza vo väčšine moderných vydaní Svätého písma. Môžeme ho napríklad nájsť za Jn 7,36 alebo na úplnom konci Jánovho evanjelia.
Dokonca ho môžeme nájsť aj ako súčasť Evanjelia podľa Lukáša, kde je zaradený za Lk 21,38. Treba povedať, že na tomto mieste sa zdá byť jeho miesto prirodzenejšie.
Z Evanjelia podľa Jána (8,1-11):
(1) Ježiš odišiel na Olivovú horu. (2) Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich. (3) Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku (4) a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. (5) Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ (6) Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať. Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. (7) Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ (8) A znovu sa zohol a písal po zemi. (9) Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. (10) Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“ (11) Ona odpovedala: „Nik, Pane.“ A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“