Zamyslenie – 5 veľkonočná nedeľa v roku B (1 Jn 3,18-24)

Dnešné čítanie z Prvého Jánovho listu má mnoho spoločného s čítaním spred dvoch týždňov (1 Jn 2,1b-5). Vtedy sme počuli slová: „Kto hovorí: ,Poznám ho,’ a nezachováva jeho prikázania je luhár a niet v ňom pravdy.“ (2,4) Videli sme, že takto sa zdôrazňuje, že ten, kto skutočne verí v Ježiša to nielen vyznáva, ale je to vidno aj na jeho skutkoch. Presne to sa explicitnejšie vyjadruje v dnešnom úryvku: „Nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.“ (3,18) Táto jednota medzi vyznaním a konaním je svedectvom, že veriaci žije v pravde, teda, že správne pochopil a prijal evanjelium a zároveň je to dôvod pre veriaceho upokojiť si srdce, keď mu ono čosi vyčíta.
Grécke slovo, ktoré je na pozadí výrazu „upokojiť“ má primárny význam „presvedčiť“. Chápanie výrazu „srdce“ sa zas v Novom zákone zakladá viac na starozákonnom než na gréckom chápaní, na ktoré sme zväčša zvyknutí aj my dnes. Srdce v biblickom chápaní teda nie je miestom mentálnych a duševných pocitov, ako u Grékov, ale je sídlom chápania, vedomostí a vôle a niekedy tiež naberá význam blízky tomu, čo by sme my dnes označili ako svedomie. Takéto chápanie zapadá celkom dobre do dnešnej state, avšak „srdce“ znamená predsa len čosi viac než len svedomie; mohli by sme povedať, že označuje celého „vnútorného človeka“. Upokojiť si srdce teda znamená čosi ako presvedčiť svojho vnútorného človeka, či svoje svedomie.