Pred začiatkom pôstu ešte raz načrieme do Pavlovho Prvého listu Korinťanom. Konkrétne do slov na prelome 10. a 11. kapitoly.
Ide tu o súhrn, ktorý reaguje na predchádzajúce verše. Ak by sme si čítali text od začiatku 8. kapitoly, tak pred sebou máme komplikáciu v ktorej sa zdá akoby sa tu nie veľmi šikovne striedali rôzne tematiky. To viedlo aj mnohých odborníkov k tomu, že v tejto pasáži vidia kompilát. V každom prípade sa záverečné verše 10. kapitoly vracajú k otázke, ktorú začal apoštol riešiť v 8. kapitole. Bola ňou kontroverzia ohľadom stravovania. Konkrétne išlo o problém, ktorý spôsobovala situácia, keď sa kresťan ocitol na hostine u pohanov. Tie mohli mať často previazanosť na pohanský kult, keďže sa na nich podávalo mäso, ktoré bolo predtým rituálne obetované nejakému božstvu. Mentalita vtedajšej doby toto mohla pokladať za účasť na bohoslužbe, ktorou sa konkrétne božstvo či božstvá uctievali. Otázkou teda bolo: Je takáto účasť, hoci iba na hostine, úkonom modloslužby, teda nevernosti Kristovi? To vŕtalo hlavou nielen kresťanom pochádzajúcim z pohanstva, ale ako tutovka to bolo niečo neprípustné pre tých, čo sa obrátili zo židovstva.
Z Prvého listu Korinťanom (10, 31 – 11, 1):
Bratia, či jete, či pijete, či čokoľvek iné robíte, všetko robte na Božiu slávu. Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, ako sa aj ja chcem páčiť všetkým vo všetkom a nehľadám, čo mne vyhovuje, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.
Napodobňujte ma, ako aj ja napodobňujem Krista.