Ježišova rozlúčková reč pokrýva veľkú časť Jánovho evanjelia (cca. k. 13-17). Autor ju zasadzuje do udalosti „poslednej“ veľkonočnej večere. Ide o zmes Ježišových odporúčaní, vysvetľovaní a modlitieb, ktoré sem tam prerušuje otázka od niektorého z prísediacich učeníkov. Len veľmi ťažko je možné určiť presne jej štruktúru. Čo biblista to návrh delenia. Dôvodom, je že v sebe obsahuje niekoľko základných tém predstavených na spôsob špirály. Tie sa v jej priebehu nanovo vždy objavujú, ale vždy v trochu inom kontexte.
Z evanjelia podľa Jána (14, 23-29)
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.
Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam. Ale ja vám nedávam, ako svet dáva. Nech sa vám srdce nevzrušuje a nestrachuje. Počuli ste, že som vám povedal: Odchádzam – a prídem k vám. Keby ste ma milovali, radovali by ste sa, že idem k Otcovi, lebo Otec je väčší ako ja. A povedal som vám to teraz, skôr, ako sa to stane, aby ste uverili, keď sa to stane.“