Zamyslenie – 8. nedeľa v roku A (Mt 6,24-34)

Veľmi ľahko sa dajú klásť námietky Ježišovi po vypočutí si dnešného evanjelia. Napr.: Čo teraz, netreba pracovať, netreba plánovať, veď Pán sa postará? Prečo teda neskôr Pavol napíše Solúnčanom: „Kto nechce pracovať nech ani neje“ (2 Sol 3,10)? Alebo každý, kto sa namáha, zháňa, aby zabezpečil živobytie pre seba a svoju rodinu má malú vieru? Ak sa tak Boh stará o vtáky a kvety, a ak je človek oveľa cennejší, prečo teda umierajú ľudia na svete od hladu? Alebo azda Boh uchráni od hladu len tých, ktorí mu dôverujú? Hovorí sa, že každý vychudnutý vrabec protirečí Ježišovým slovám. O čo viac každé vychudnuté dieťa… Ako teda z toho von? Pokúsim sa vám ponúknuť jeden pohľad.
Slová, ktoré rozoberajú starostlivosť o jedlo, pitie a šatstvo začínajú slovami: „Preto vám hovorím…“ (v. 25). Slovo „preto“ ukazuje, že slová, ktoré nasledujú úzko nadväzujú na tie, ktoré im predchádzajú a sú akoby ich vysvetlením. Sú to slová o nemožnosti služby dvom Pánom – človek nemôže slúžiť aj Bohu aj mamone. Ježiš teda službu mamone vysvetľuje: „Nebuďte ustarostení…“ po grécky μὴ μεριμνᾶτε [me merimnate]. Sloveso μεριμνάω [merimnao] znamená aj „pripomínať si“, „premýšľať“, „hĺbať“, „hútať“, „uvažovať“. Z toho sa potom dá ľahko prejsť k významu „mať na starosti“, „starať sa o niečo“, „venovať sa niečomu“, „robiť si (zbytočné) starosti“. Evokuje to teda ustarostenosť v zmysle, že človek na to, o čo je ustarostený zameriava všetko svoje myslenie; teda v zmysle nášho textu, všetko o čom človek premýšľa, na čo plne zameriava svoju pozornosť a energiu je to, čo bude jesť, piť a čo si bude obliekať. Pritom zmysel slov nevyžaduje nevyhnutne existenciálnu starostlivosť – teda otázka: „Čo budem jesť, piť, obliekať si?“ nemusí nevyhnutne znamenať starosť o to, či jedinec vôbec bude mať čo jesť atď., ale to, že to je celá jeho starosť, všetko o čom premýšľa a na čo sa zameriava – viac ho v podstate ani nezaujíma. Takýto pohľad by mohla potvrdzovať aj Ježišova otázka: „Či život nie je viac ako jedlo a telo viac ako odev?“ alebo inými slovami: „Celý tvoj život je o tom čo budeš jesť, piť, obliekať si?“
Nasledujúce príklady o nebeských vtákoch a poľných ľaliách majú ešte viac vyzdvihnúť myšlienku vznešenosti a osobitosti ľudského života, ktorý je pozvaný k vznešenejším veciam, než len je jedlo, nápoj a odev. Ak sa človek namáha a všetko svoje uvažovanie zameriava len na to, čo naplní jeho žalúdok a ako sa bude obliekať, ešte stále je len na úrovni vtákov a poľných kvetov, ba dokonca je na tom ešte horšie. Práve v porovnaní s vtákmi a poľnými kvetmi vyniká ľudská námaha zameraná len na stravovanie a odievanie smiešne ba až tragicky, pretože to, po čom sa človek zháňa a pre čo musí tvrdo pracovať, oni majú na dosah ruky bez väčšej námahy. Taký človek, ktorý svoj život vidí len z tejto stránky je na tom ešte horšie ako vtáky alebo ľalie. Aj kráľ Šalamún, ak celú svoju energiu vynakladal len na to, aby sa skvostne obliekal, bol na tom horšie ako ľalia, pretože celá jeho námaha nedokázala prevýšiť túto poľnú bylinu.
Dokonca aj samotný fakt, že sa človek musí pre tieto veci oveľa viac namáhať ako vtáky, či kvety ukazuje, že je iný ako oni – človeku nestačí pre jeho nasýtenie pozbierať roztratené zrno po zemi, a nestačí mu, že je „zaodetý“ kožou. Totiž výraz: „Nie ste vy oveľa viac ako ony?“ by sa dal preložiť aj ako: „Nie ste od nich oveľa viac odlišní?“ Áno, je evidentné, že sa človek veľmi odlišuje od nebeských vtákov a poľných bylín – nech teda nežije len ako zviera alebo tráva, lebo toto v konečnom dôsledku znamená slúžiť mamone. Nech „slúži“ Bohu, teda nech hľadá v živote „Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť“ (v. 33), pri čom, mimochodom, to „jeho“ neodkazuje na kráľovstvo, ale na Boha. Čo to je Božia spravodlivosť a jeho kráľovstvo Ježiš odhaľuje v ďalších slovách svojej „reči na vrchu“.

pripravil: Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Luz, U., Matthew 1-7. A Commentary (Hermeneia; Minneapolis 2007).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).