Úryvok, ktorý počúvame v liturgii na Slávnosť Krstu Krista Pána je nesmierne dôležitý. Počúvame časť z Petrovej reči, ktorú môžeme nazvať kerygmou, teda základným ohlásením viery v Ježiša Krista. Text je významný pre dnešnú slávnosť preto, lebo vidíme, ako sa pri prvom ohlasovaní viery v Ježiša začínalo hlavne od udalosti jeho krstu: „Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei…“ (v. 37). Teda spočiatku sa zjavenie Pána svetu ohlasovalo od udalosti Ježišovho krstu v Jordáne, kde, podľa rozprávania synoptických evanjelií na neho zostupuje Boží Duch.
To viedlo v počiatkoch cirkvi aj k niektorým herézam, ktoré tvrdili, že Ježiš sa stal Božím synom až pri udalosti krstu v Jordáne. Aj preto, sa neskôr začal dávať dôraz aj na udalosti jeho narodenia a začali sa množiť aj iné rozprávania z Ježišovho detstva, ktoré mali potvrdzovať jeho božstvo aj pred krstom. …

Celý text zamyslenia nájdete tu

Zo Skutkov apoštolov (10,34-38):
(34) Vtedy Peter otvoril ústa a povedal: „Naozaj poznávam, že Boh nenadŕža nikomu, (35) ale v každom národe mu je milý ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo. (36) Synom Izraela zoslal slovo a zvestoval pokoj skrze Ježiša Krista; on je Pánom všetkých. (37) Vy viete, čo sa počnúc od Galiley po krste, ktorý hlásal Ján, dialo po celej Judei; (38) ako Boh pomazal Ježiša z Nazareta Duchom Svätým a mocou a on chodil, dobre robil a uzdravoval všetkých posadnutých diablom, lebo bol s ním Boh.“