Po vianočnom období sa opäť dostávame k Markovi. Liturgia sviatku Pánovho krstu nám ponúka priame pokračovanie úryvku z Druhej adventnej nedele. V ňom sme čítali úvod a predstavenie postavy Jána Krstiteľa. Dnešný text sa s ním dokonca prekrýva vo veršoch 7. a 8. V nich zaznieva Jánova priama reč. Ohlasuje príchod „niekoho“ mocnejšieho ako je on sám. Dotyčného ďalšia charakterizácia jasne ukazuje na skutočnosť, že Ján sa považuje za nižšie postaveného. Najprv používa viacznačný obraz zobutia obuvi. Ten možno chápať buď novozákonne, ako obrad pred krstom, kde krstiteľ symbolicky„ vyzliekal“ krstenca zo starého života, alebo aj so starozákonnými narážkami na Mojžiša pred kríkom a levirátny zákon. Ďalším znakom nadradenosti toho, kto prichádza po ňom, je samotné vykonávanie krstu. Ján „hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov.“ (Mk 1,4). Obrad krstu (dosl. obradného ponorenia) vykonával vo vodách rieky Jordán. Ten, kto nahradí Jána, mal nahradiť aj jeho krst. „On vás bude krstiť (ponárať s) Duchom Svätým.“ (Mk1,8)
„Prorocké“ slová na svoje naplnenie nenechali dlho čakať. Nasledujúce verše naozaj hovoria o príchode Ježiša „z galilejského Nazareta“ (Mk 1,9). Avšak časť Jánových slov o nahradení jeho krstu sa udiala neočakávaným spôsobom. Po prvé, po vonkajšej stránke nešlo o nejaký iný obrad. Skôr by sa dalo hovoriť o vnútorne kvalitatívnom vylepšení Jánovej praxe. Opäť vidíme scénu krstu vodou v Jordáne. Druhá neočakávaná vec je, že Jánov nástupca Ježiš nastolil „krst Duchom Svätým“ nie nariadením, ale tak, že sám krst absolvoval. To že išlo o naplnenie Jánovho prísľubu hneď ukazuje popis Ježišovho videnia. V ňom Duch Svätý na spôsob holubice zostupuje z otvoreného neba.
Mnohí teológovia v tejto udalosti vidia Kristov príklad. On iba nekáže. Svoje poslanie chce v prvom rade žiť. Ustanovil krst, ktorý sám najprv prijal. Učil k životným postojom, ktoré sám v živote praktizoval. Daroval život tak, že sám najprv zomrel a vstal z mŕtvych. Žiť to, čo on hlásal, sa nedá bez priamej spojitosti na jeho osobu.
No všetko je z pohľadu čitateľa, ešte len na začiatku. Pretože, hoci z neba zaznieva hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie,“ (Mk 1,11), k jeho prijatiu je treba sa ešte dopracovať. V nasledujúcom rozprávaní sa totižto často stretávame s nepochopením Ježiša. A osobitne podľa Markovej verzie sú tými nechápavými Ježišoví učeníci.
pripravil Lukáš Durkaj
Použité zdroje:
http://www.rozhlas.cz/nabozenstvi/krestanskavlna/_zprava/jezisuv-krest-pokuseni-na-pousti-a-zacatek-sluzby–1164203
Dubovský, P. (Ed.), Komentár k novému zákonu – Marek (Dobrá kniha; Trnava 2013)
Z Evanjelia podľa Marka (1, 7-11)
Ján hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta a Ján ho pokrstil v Jordáne. Vtom, ako vystupoval z vody, videl otvorené nebo a Ducha, ktorý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“