Zamyslenie – Kvetná nedeľa v roku C (Lk 19,28-40)

Kľúč k interpretácii udalosti Ježišovho slávnostného vstupu do Jeruzalema nám u Lukáša ponúkajú jeho samotný učeníci, keď tradičný pozdrav pre pútnikov prichádzajúcich na sviatky do chrámu zo Ž 118,26 („Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.“) obohacujú o titul „kráľ“. Čitateľovi sv. Písma pri tejto stati prichádzajú na myseľ state zo Starého zákona spájané s kráľmi, ale aj verše, ktoré sú neskôr chápané v súvislosti s kráľom-mesiášom.
V 1 Kr 1,33 umierajúci Dávid prikazuje, aby jeho syna Šalamúna posadili na jeho vlastnú mulicu, odviedli ho tak k prameňu Gihon a tam ho pomazali za jeho nástupcu. V 2 Kr 9,13 po tom, ako je Jehu pomazaný za kráľa nad Izraelom, prítomní mu kladú svoje plášte pod nohy, a po zatrúbení na trúbe volajú: „Jehu je kráľom!“  Mesiášska postava z Jakubovho požehnania svojmu synovi Júdovi z Gn 49,11-12 priväzuje svoje oslíča k viniču, aby sa nasýtil vínom a mliekom. Ježiš však oslíča káže odviazať, aby mohol naň vysadnúť a tak vstúpiť do mesta, kde mal naplniť svoje poslanie („…nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.“ Lk 13,33). Aj v tomto kontraste sa prejavuje Ježišova mesiášska výnimočnosť. Tá sa ešte viac zvýrazňuje poznámkou, že osliatko má byť také, na ktorom ešte nik nesedel. Na jednej strane má táto poznámka pravdepodobne uľahčiť odkaz na grécky text Zach 9,9 („Plesaj hlasno, dcéra Siona, jasaj, dcéra Jeruzalema, hľa, tvoj kráľ ti prichádza, spravodlivý je a prináša spásu, ponížený je a nesie sa na oslovi, na osliatku, mláďati oslice.“), kde sa hovorí o „novom“ osliatku, na ktorom kráľ prichádza, a na strane druhej môže odkazovať aj na kultové zákony, podľa ktorých zvieratá, ktoré majú byť použité na Božiu službu, majú byť bez predchádzajúceho iného použitia ako napr. v Num 19,2: „Toto je zákonné ustanovenie, ktoré dal Pán, keď nariadil: Povedz Izraelitom, aby ti priviedli bezchybnú červenú jalovicu, ktorá nemá chyby a ktorá dosiaľ nenosila jarmo.“ Takýmto spôsobom sa naznačuje výnimočnosť Ježišovho kraľovania.
Ježišovi učeníci teda veľkým hlasom chvália Boha povyšujú Ježiša-pútnika na Ježiša-kráľa, lebo videli zázraky. Vidia ho teda ako kráľa, pre jeho predošlé skutky, pri ktorých mohli byť prítomní a preto si snáď aj začínajú myslieť, že prichádza jeho kráľovstvo. Zdá sa však, že Ježiš to vidí trochu ináč. V perikope, ktorá je hneď pred tou dnešnou, Ježiš hovorí podobenstvo o istom kráľovi a to preto „lebo bol blízko Jeruzalema a oni si mysleli, že sa už zjaví Božie kráľovstvo.“ Po svojom vstupe do Jeruzalema Ježiš sám bude hovoriť o Božom kráľovstve, ako to môžeme počuť v pašiách tejto nedele. Učeníkom pri poslednej večeri vyjavuje, že už nebude jesť veľkonočného baránka „kým sa nenaplní v Božom kráľovstve“ (Lk 22,16) a keď im podáva kalich, aby si ho rozdelili hovorí im: „Odteraz už nebudem piť z plodu viniča, kým nepríde Božie kráľovstvo“ (Lk 22,18). A pretože s ním vytrvali v jeho skúškach, sľubuje im pri tom istom poslednovečernom stole: „ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve…“ (Lk 22,29-30a). Ježišovo a teda aj Božie kráľovstvo (keďže ho Otec Ježišovi odovzdal) je charakteristické tým, že sa v ňom sedí a stoluje s Ježišom za jedným stolom. Navyše, hneď pred tým Ježiš hovorí: „Ja som medzi vami ako ten, čo obsluhuje“ (Lk 22,27). Pred malou chvíľou Ježiš stolujúc so svojimi učeníkmi im lámal chlieb a rozdával ho so slovami: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku“ (Lk 22,19). Božie kráľovstvo sa teda realizuje už teraz, keď sa jeho učeníci zhromažďujú a toto robia na jeho pamiatku, aby sa zjednotili s jeho životom, ktorý sa dal celý za druhých.
O tomto kráľovstve sa nebude v pašiách hovoriť až do chvíle, ktorá je naplnením Ježišových slov z poslednej večere. Kajúci zločinec na kríži Ježišovi hovorí: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). V momente, keď Ježiš odovzdáva svoj život za druhých najvyššou možnou mierou a totálne, tento zločinec je ten, ktorý pochopí Ježišovu kráľovskú hodnosť. Ježiš mu dáva za pravdu: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 22,43).
Teda Ježiš keď vstupuje do Jeruzalema sa nestáva kráľom pre zázraky, ktoré dovtedy urobil, ale jeho kráľovský vstup je ohlásením príchodu jeho skutočného kráľovstva, ktoré sa uskutoční jeho úplným sebadarovaním za iných.

Pripravil: Matúš Imrich

Použité zdroje:
Nolland, J., Word Biblical Commentary: Luke 1:1-9:20 (WBC 35A; Dallas 2002).
Fitzmeyer, J. A., The Gospel According to Luke X-XXIV: Introduction, Translation and Notes (AncB 28A; New York 1985).
Bechard, D. – materiál pre študentov PBI pre kurz o pašiovom cykle v Lukášovom evanjeliu.