Zamyslenie – Najsvätejšia Trojica v roku C (Jn 16,12-15)

V dnešnú nedeľu sme už mimo Veľkonočného obdobia, ale nie mimo Ježišovej rozlúčkovej reči pri poslednej večeri v Jánovom evanjeliu, ktorá nás doteraz sprevádzala. Zároveň sa nachádzame v poslednej stati o Duchu, ktorého Ježiš daruje svojim učeníkom.
V slovách z 12. verša: „…teraz by ste to nezniesli“ sa používa grécke sloveso βαστάζω (bastádzo) „zdvíhať“, „niesť“, „zniesť“. Takéto použitie je pre gréčtinu veľmi neobvyklé. Pravdepodobne tu teda ide o použitie zo semitského prostredia. Základný význam výrazu sa však skôr týka porozumenia. Teraz by ešte nerozumeli, ale príde čas kedy porozumejú. Zároveň text slovami: „Ešte veľa vám mám toho povedať…“ môže vzbudzovať dojem, že sa tu oznamuje ešte nejaké ďalšie zjavenie, ktoré príde v budúcnosti, že sa ešte nepovedalo všetko. A naozaj, v systematickej teológii sa zvykol tento text používať ako potvrdenie názoru, že zjavenie pokračovalo po Ježišovej smrti až do smrti posledného z apoštolov a pre katolíckych teológov tieto slová hovorili o postupom odhaľovaní dogiem počas existencie Cirkvi.

Zmysel, že by sa chcelo k zjaveniu po Ježišovi Kristovi ešte čosi pridávať je však vzhľadom na celkové posolstvo štvrtého evanjelia málo pravdepodobný. V Jn 15,15 Ježiš hovorí učeníkom, že im oznámil všetko, čo počul od svojho Otca. Pre Jánovo evanjelium je Ježiš tým skutočným a kompletným zjavením Otca. Skôr tu teda ide o to, že Ježišovi učeníci pochopia pravdu tohto zjavenia v plnej miere až s príchodom Ducha pravdy. Po tom, čo Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní prichádza prvý krát medzi učeníkov zhromaždených za zatvorenými dverami, pozdraví ich, dáva im poslanie, dýchne na nich a povie: „Prijmite Ducha Svätého…“ (pozri Jn 20,19-22). Prvé ovocie stretnutia so živým Kristom je dar Ducha. Tento Duch je dnes označený ako Duch pravdy, ktorý vovádza do pravdy. Zdá sa to možno banálne, ale aj tento detail môžeme podčiarknuť. Tento Duch je označený ako Duch pravdy práve preto, lebo privádza k pravde, neodvádza toho, kto ho prijme niekam inam, niekam preč od jej podstaty.
Sloveso v tomto 13. verši preložené ako „vovádzať“ v sebe obsahuje viac. V gréčtine je to ὁδηγέω (hodegéo), teda sloveso, ktoré je zložené z dvoch slov ὁδός (hodós) „cesta“ a ἄγω (ágo) „viesť“. Znamená tak skôr „viesť cestou“, „ukazovať cestu niekomu“, „sprevádzať“. Teda toto sloveso evokuje význam celého výrazu v zmysle: „bude vás viesť/sprevádzať cestou/na ceste do celej pravdy.“ Duch vedie/sprevádza toho, kto ho prijme na jeho ceste do pravdy pre jeho život, ktorou je Kristus, veď on sám hovorí: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Podobne čítame aj v Žalme 25,4-5: “Ukáž mi, Pane, svoje cesty a pouč ma o svojich chodníkoch. Veď ma vo svojej pravde a uč ma…” Cesta a pravda sú nerozlučne spojené. Kráčať po Božích cestách znamená učiť sa pravde a poznávať pravdu znamená kráčať po Božích cestách. Porozumenie Kristovi je cesta. A treba na to jeho Ducha, ktorý prichádza v spoločenstve so Zmŕtvychvstalým. Platí to pre celé spoločenstvo Cirkvi i pre každého jednotlivca. Nesmie sa v prípade jednotlivca zastať na úrovni porozumenia v jedenej etape života, alebo v prípade spoločenstva v chápaní, jazyku, ohlasovaní jednej historickej doby.
To, že sa nejedná o zvestovanie dodatočných vecí dáva tušiť aj ďalšie sloveso z dnešného textu, ktoré sa tu vyskytuje až tri krát a je v preložené ako „zvestovať“. Toto sloveso ἀναγγέλλω (anangéllo) má základný význam „podať správu“, „zreferovať“, ako keď niekto pošle k niekomu svojho posla so správou. Zároveň však aj v niektorých prípadoch naberá význam „učiť“. Ježiš hovorí, že tento Duch vezme (ale sloveso λαμβάνω/lambáno tu použité znamená aj „prijať“) z tohto, čo je jeho a o tom „podá správu“. Nevezme teda od niekoho iného alebo niečo ďalšie, ale od toho Krista, ktorého učeníci teraz krátko pred jeho smrťou počúvajú. Toto referovanie bude teda neustálym učením, aktualizáciou Krista pre jeho učeníkov všetkých čias na ich ceste.
Navyše text nám zjavuje aj na tomto mieste hlbokú jednotu medzi Ježišom a Otcom: „Všetko, čo má Otec je moje,“ a dokonca vziať/prijať z Kristovho znamená vziať/prijať z Otcovho (v. 15). Ježiš má Otcovo všetko, nie je nič, čo by mal Otec a Syn nie. Nejedná sa tu o trinitárnu teológiu, tak ako ju kresťanskí teológovia rozvinú neskôr, ale chce sa aj takto zdôrazniť, že v Kristovi človek vidí Otca, Boha (porov. Jn 14,9) naplno, celkom, úplne, nie len čiastočne, alebo len z nejakého aspektu. Ježiš naplno zjavuje pravú Božiu tvár.

Pripravil: Matúš Imrich

Použitá literatúra:
Brown, R. E., The Gospel According to John (XIII-XXI) (AncB 29A; Garden City, 1986).
Danker, F. W., A Greek-English lexicon of the New Testament and other early Christian Literature (Chicago 2000).
Panczová, H., Grécko-slovenský slovník od Homéra po kresťanských autorov (Bratislava 2012).